Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 01.01.2011 a pravdou je,   že som
strašne domýšľavý kokot. Žena,     keď sa ku mne
správa milo, tak hneď dostanem strach, že ide po
mne. Okrem toho, že som domýšlavý,   som aj dosť
hanblivý a ihneď sa poserem,  a potom sa správam
divne.  Odjakživa,    ma preto priťahovali ženy,
ktoré ma nechceli, a hneď      - ako ma potom už
začali chcieť      - začal som sa správať divne.
Zaradil som spiatočku a všetko som dokurvil.  Je
záhadné, ako som sa vlastne zbavil panictva    -
hehe, teraz ma napadlo,   že toto nazvem paňický
strach.
       Raz        som pobozkal na skúškach jedno
dievča, vlastne to bolo prvý krát,    vrazil som
jej do úst jazyk, lebo som sa jej páčil a placho
na mňa celý deň pozerala,      ani neviem ako sa
volala,  asi Mirka.
       V ten deň som videl mnoho nadrbaných ľudí
-  ako sa to vyplavuje,         všetko to tam je
zaznamenané, asi kvôli tomu bozku.
       Ona placho súhlasila,  že príde na rande,
na ktoré som neprišiel,       dostal som paňický
strach.
       Boli to kynologické skúšky     a môj otec
tam robil rozhodcu,  alebo také niečo,  hádam si
tam aj on nejaké robil.  Boli tam žlté malinovky
a klobáska a psy kúsali do rukávov    - mali sme
doma rukáv,  tvrdý betoňák a na druhý deň som sa
chválil pred chalanmi,       že som zbalil jednu
frndu,    a že mám s ňou za chvíľu rande,    ale
posral som sa, nešiel som tam.
       Paňický strach mi dlho nedovolil pobozkať
Vlastu.  Na diskotéke sme domrte spolu tancovali
a ja furt nič, a to som na nič iné nemyslel,   a
vlastne       aj svoju ženu som pobozkal úplne v
poslednej chvíli,    keď odchádzala na autobus -
bozk na rozlúčku sa trochu pretiahol,         po
celodennom rande, americkom hoddogu    a štyroch
rumoch, chutil ako paradajkový punčový rez.




Späť...
Ďalej..
Viac...