Úvod...
Kresby.
Básne..




       Aj tak nerozumiem,      ako sa vždy udejú
veci. Že jednoducho prídu neočakávané a vtedy sú
krásne, vtedy sú sami sebou, sú zadefinované bez
predpojatia, lebo fakt je pravda,    že to čo má
zanechať dojem - neznáša pohľady.
       Prípravy   a očakávania záhadným spôsobom
navždy deformujú prichádzajúce chvíle.
       Akékoľvek zameranie pozornosti postihnutú
vec nenávratne transformuje,   celkom v súlade s
kvantovými zákonmi,    v ktorých ihneď po vstupe
pozorovateľa na scénu        dochádza k tajomným
defektom. Realita sa okamžite začína skrúcať.
       Fakt rád spomínam na to,  ako si mi vtedy
dala v prievoze na jazere,       na tvoje kávové
tenisečky položené bokom na sebe     - že na tom
štrku som si ťa mohol fajnovo vyposúvať,    sivé
šortky, ramienka, detaily.




Späť...
Ďalej..
Viac...