Úvod...
Kresby.
Básne..




       A predsa,       keď začal rozprávať o tom
bojovníkovi kdesi z Mahábháraty,       čo stanul
po dlhej ceste na rozhodujúcom kopci    a neviem
prečo,       sa zdráhal ísť dolu povraždiť ľudí,
ktorých poznal z mladosti - zdalo sa mi, že toho
dosť ľutuje,  cítil som konkrétne ženské adresy,
na ktoré ten príbeh odosiela.             Vstaň!
Si bojovník!   Rob prácu bojovníka!     - hovorí
nejaké krkolomné božstvo v tom príbehu - pravda,
o čosi kvetnatejšie:            vstaň, musíš byť
bojovníkom,  nie je to tvoja vina! - ak ma pamäť
neklame,      ktorýsi esesáci sa tiež motivovali
touto vzletnou historkou.
       Ale to by mi nevadilo,  skôr mi prekážali
jeho jemné úsmevy a príležitostný ligot,   čo mu
hanebne blikol v oku,    keď sa pozrel kúsok nad
kameru - započul sám seba,            svoj temný
hypnotizujúci hlas,    tuná vo svojom televíznom
medailóniku, Leonard Cohen a jeho ego - páchnuce
- rovnako ako moje.
       Môj najobľúbenejší básnik bol Rilke.




Späť...
Ďalej..
Viac...