Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 09.04.2011 a pravdou je,  že som
od malička fixovaný na ženské chodidlá,   teraz
sa chcem v tom trochu pohrabať,  že prečo;  rád
si čas od času pošpekulujem,    a hlavne pokiaľ
ide o príčiny pohnútok,      ktoré nami mávajú,
úplne najradšej        sa však babrem vo svojom
osobnom kývaní a potácaní,   ako nakoniec každý
- veď to je ten najspoznateľnejší bordel.
       Krásne prsty na ženských nohách       ma
dokážu priviesť až fakt úplne k       zatĺkaniu
zástavy na vrchole osemtisícovky,      v extáze
lapám po dychu a šmátram po kladive  a musím si
tam hneď pribiť svoju abstraktnú menovku - áno,
stalo sa mi aj toto.
       Moje vyšinuté estetické normy      takto
vyznamenávaju iba ozaj úzku skupinu nôžok,   dá
sa povedať,    že za celý svoj život som mal tú
rozkoš vidieť iba niekoľko párov,    čo so mnou
takto zalomcovali,      a aj keď do istej miery
dokážem tolerovať mierne vybočenia, napríklad z
jemnej línie,       čo kreslí oblá kostička pod
palcom;   pri závažnych defektoch,    nie je už
bohužial možné som mnou nadväzovať   intímnejší
styk - akokoľvek mocne narastajúca náklonosť sa
jednoducho zastaví           na hranici dobrého
priateľstva.
       Žiadam si prsty  zoradené podľa veľkosti
zostupne k malíčku - druhý a tretí* prst nesmie
byť v nijakom prípade väčší, nie nikdy!  Žiadne
prepisovanie princípov, podľa ktorých nám rastú
prsty na rukách! Ako mohli chlapci v baroku tak
fatálne poblúdiť  a maľovať ženy s takto hrozne
znetvorenými chodidlami   - Rubens -   nemôžem,
nevládzem spustiť oko        po tých nádherných
čiarach dolu k pätám. Rembrandt! Prečo?!
       Pravda s Franciscom si rozumieme,   Nahá
Maya  -  chápem,     že s ňou mohol mať majster
šteklivé pletky.
       Ďalej si žiadam vznosný priehlavok     a
drobnú ružovú pätu  - hladkú,       bez žltých,
nekrotických,   čipsy pripomínajúcich stvrdnutí
a rovnako ani na palcoch    nehodlám tolerovať,
okrem tmavoružovej,   ružovej a bielej,  nijakú
inú farbu.   Už spomínaná oblá kostička pod ním
nesmie pripomínať ten vychlípený nádor,      na
ktorom sa pri každom pohybe      objavuje divný
sivobelavý tupý hrot  - och,     som zvrátený a
skutočne ani najmenej netuším,      prečo práve
takto.

       *Štvrtého deviaty    - dvetisíc osemnásť 
spresňujem po sedemročnom ďalšom výskume,    že
druhý prst môže byť trošičku väčší, o poznanie,
najviac zarovno s prsteníčkom, aj to iba vtedy,
ak sa na nôžke nenachádzajú žiadne iné defekty,
vtedy to môže tiež pôsobiť harmonicky,      ako
ladné zvlnenenie,      vlastne videl som aj iné
narušenia môjho kánonu,  čo nakoniec po sčítaní
vytvárali nádherné chodidlo      - je to každým
rokom väčšia záhada ...




Späť...
Ďalej..
Viac...