Úvod... Kresby. Básne.. Asi milujem ten pocit, ktorý vzniká po citovej strate: tuším to znamená že: byť sentimentálny - často o tom píšem v básňach - pripadá mi to krásne, ale pravdepodobne: tak ako vačšina exibicionistov: nie som veľmi schopný tých najhlbších citov. Asi sa mi to stalo niekedy, keď som mal sedem rokov: moja mama ochorela a odišla do Veľkých Levárov a už sa odtiaľ nevrátila. Žena, ktorá potom, o pár mesiacov, sedela na dreve v záhrade a fajčila: už nebola ona: bolo to zničujúce: nešla za mnou hneď, nešla ma hľadať a objímať: išla si zapáliť: musel som ju ja hľadať! ... (v tej sebaľútostivej bolesti je taká nádherná slobodná krása: že: ja vlastne za svoju úbohú zničenosť vôbec nemôžem: ach: ja za nič nemôžem! tu je dôkaz! nie! nežiadajte nič odo mňa, veď pozrite: nemôžete! nie som zodpovedný!) Asi som jej to už potom neodpustil, aj keď sa dala ako tak dokopy a milovala ma - mal som ju skôr za podivnú sestru. Asi teda nie som schopný tých najvyšších citov - nejak to dokáže môj mozog zastaviť: ako hrozbu a odkloniť: aby som prežil: niekam do stratena: nuž ale: veľmi mi vadí utrpenie - a keby mal niekto trpieť kvôli mne: a preto: som dobrý - nie preto že by som sa bál o svoju večnú dušu: teda aj keď neverím v boha: nie je mi dovolené všetko, drahí veriaci, rozhodne sa mi tým neotvárajú možnosti: ako si urvať pre seba čo najväčší kus mäsa: ako by ste si mohli myslieť: vy moji bohabojní urputníci. Na to, aby som bol dobrý: nepotrebujem nijaký hromový hlas zhora: vy ste v tomto primitívnejší, prepáčte mi to - aj keď sa veľmi na to hneváte, pretože radi sami seba vidíte ako posledné najvyššie štádium. Asi teda odvtedy: čo mama odišla do ozveny: a už sa potom odtiaľ nevrátila ona - ale iná žena: odvtedy niekedy: som ju postrádal: alebo: nejakú takú hladnú bezpečnú a objimájucu lásku: asi som sa odvtedy cítil ako nemilované a nechcené dieťa a následkom toho: som sa dlho pokúšal všetkým vyhovieť a spôsobiť tým: aby ma milovali, tuším dodnes s tým zápasím ↑ Späť... Ďalej.. Viac...