Úvod...
Kresby.
Básne..
Asi milujem ten pocit, ktorý vzniká po
citovej strate: tuším to znamená že: byť
sentimentálny - často o tom píšem v básňach -
pripadá mi to krásne, ale pravdepodobne: tak ako
vačšina exibicionistov: nie som veľmi schopný
tých najhlbších citov.
Asi sa mi to stalo niekedy, keď som mal
sedem rokov: moja mama ochorela a odišla do
Veľkých Levárov a už sa odtiaľ nevrátila. Žena,
ktorá potom, o pár mesiacov, sedela na dreve v
záhrade a fajčila: už nebola ona: bolo to
zničujúce: nešla za mnou hneď, nešla ma hľadať a
objímať: išla si zapáliť: musel som ju ja
hľadať! ... (v tej sebaľútostivej bolesti je
taká nádherná slobodná krása: že: ja vlastne za
svoju úbohú zničenosť vôbec nemôžem: ach: ja za
nič nemôžem! tu je dôkaz! nie! nežiadajte nič
odo mňa, veď pozrite: nemôžete! nie som
zodpovedný!)
Asi som jej to už potom neodpustil, aj
keď sa dala ako tak dokopy a milovala ma - mal
som ju skôr za podivnú sestru.
Asi teda nie som schopný tých najvyšších
citov - nejak to dokáže môj mozog zastaviť: ako
hrozbu a odkloniť: aby som prežil: niekam do
stratena: nuž ale: veľmi mi vadí utrpenie - a
keby mal niekto trpieť kvôli mne: a preto: som
dobrý - nie preto že by som sa bál o svoju večnú
dušu: teda aj keď neverím v boha: nie je mi
dovolené všetko, drahí veriaci, rozhodne sa mi
tým neotvárajú možnosti: ako si urvať pre seba
čo najväčší kus mäsa: ako by ste si mohli
myslieť: vy moji bohabojní urputníci. Na to, aby
som bol dobrý: nepotrebujem nijaký hromový hlas
zhora: vy ste v tomto primitívnejší, prepáčte mi
to - aj keď sa veľmi na to hneváte, pretože radi
sami seba vidíte ako posledné najvyššie štádium.
Asi teda odvtedy: čo mama odišla do
ozveny: a už sa potom odtiaľ nevrátila ona - ale
iná žena: odvtedy niekedy: som ju postrádal:
alebo: nejakú takú hladnú bezpečnú a objimájucu
lásku: asi som sa odvtedy cítil ako nemilované a
nechcené dieťa a následkom toho: som sa dlho
pokúšal všetkým vyhovieť a spôsobiť tým: aby ma
milovali, tuším dodnes s tým zápasím ↑
Späť...
Ďalej..
Viac...