Úvod...
Kresby.
Básne..




       Často začnem  viesť isté  homošácke reči,
keď vypijem veľa piva,            úplne bez pudu
sebazáchovy, desím tým daktoré dievčatá - prepáč
mi to Zlato - zabúdam, o čo mi ide,mojej ožratej
hlave to príde sexi,               také slobodné
voľnomurárstvo, temná divokosť mravov,  mám to z
amerických filmov.
       Ale ja vôbec nie som teplý, bez ohľadu na
to ako silno by som chcel - tak si myslím,    že
raz večer budem fakt prekvapený,   keď mi nejaký
rýchly chlapík, vrazí vtáka do hrdla až po gule.
(Všimol som si,    že niektoré manipulatívnejšie
dievčatá, známe ako dobré priateľky,   hrávajú s
mužmi tiež takúto hru na tajné lesbičky,    títo
muži sú potom euforickí.) 
       Pravda,  rozhodne nič proti homosexualite
- Michelangelo, Hesse, Jónsi - o koľko umenia by
bolo bez vás chlapci na svete menej! Nedávno som
počul,        že niektorí okázalejší farári vraj
tvrdia, že Cukrík nemôže prežívať lásku,   že to
treba liečiť, len treba chcieť a čím skôr      -
pretože,         starý Kvietok je citovo totálne
vyprahnutý a na odpis    - tak to je fakt dobré,
predstavujem si tú plamennú kázeň,    ako horí v
Sixtínskej kaplnke -      priamo pod nadľudskými
freskami toho starého vyprahnutého teploša   - z
klanu slizkých Buonaroťákov.            Čo nosia
vodu do pekla.




Späť...
Ďalej..
Viac...