Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 16.04.2011 a pravdou je, že nemám
rád biele rovné konské zuby,       ktoré sa hrdo
blýskajú v televíznych ústach ľudí,        čo sa
tam, tu ten a tu zas tamten, objavujú a dojímavo
prednášajú vety      o svojom skutočne zvláštnom
charaktere a zreteľnom práve hovoriť       a byť
počúvaní a pozorovaní         mnohými prítomnými
zariadeniami na projekciu obrazu; byť pozorovaní
mnohými dušami hladnými po     konfrotovaní sa s
nositeľmi tých prepychovo rovných konských zubov
- a to všetko bez strachu,     prirodzene milo a
krásne akoby popritom ďakujúc za tú česť       a
rozkoš.
       Samozrejme,      že zo mňa hovorí závisť,
pretože ja nemám peniažky   na takúto prirodzene
nádhernú ozdobu svojich páchnucich úst,    nemám
peniažky,   och,   nenávidím toto slovo peniažky
- je odporne servilné - pe-niažš-ky,  prepáčte -
som verbálny masochista.
       Keď sa dívam      na takéhoto nádherného,
osobitého človeka,    mávam nutkanie natiahnuť k
nemu dlaň s kockou cukru   (treba si dať pozor a
narovnávať pevno prsty,    aby Vám z nich nebolo
odhryznuté)     alebo mu ponúknuť čerstvú mrkvu,
nech môžu jeho     dokonalé rovné biele hryzadlá
konečne znoriť svoju brilantnú hladkosť       do
svojej prirodzenej potravy  - budem to pozorovať
pokorne a s krásnou úctou.




Späť...
Ďalej..
Viac...