Úvod...
Kresby.
Básne..




       Málokde sa plachý človek stretne  s takým
ignorantstvom,   aké sa hlasno prevádzkuje medzi
talentovanými špecialistami.
       Pretože, okrem bleskovej kariéri webového
literáta,        som zožal i niekoľko efemérnych
úspechov ako digitálny výtvarník   (istý čas som
dokonca nevýrazne pôsobil  i ako priateľská tvár
na Facebooku, o tom však inokedy:)   mám v tomto
skúsenosti takpovediac z prvého         horúceho
podania.
       Títo schopní muži a ženy,    s vycibreným
vnímaním,          mi viackrát poskytli značnú a
filozofickú rozkoš z pravdy,   ktorú získali len
tak od pána,        alebo prácnym štúdiom svojho
príchylného odboru,    prípadne jeden od druhého
pri nadšených výmenách; ale nijaká sila na svete
ich nikdy neprinúti považovať za hodné, čo i len
letmého štúdia, nič mimo ich uzučkého záujmu.
       Navyše             sa tento intelektuálny
mojecentrický rasizmus prejavuje   (pravda iba v
uzavretom súkromí)       i arogantným dešpektom,
ktorý sa navonok manifestuje          štipľavými
úsmeškami a veľavravným úškrnom,          keď sa
výhradne len okrajovo spomínajú    tieto smiešne
oblasti tiežsveta,  tiežumenia   a vôbec hrdo sa
tomu celému zbytočnému bordelu okolo nerozumie. 
       Ku podivu potom     - keď takýto šikovník
pocíti jedného dňa potrebu       vysvetliť svoje
autentické pnutia     vo svojom hrdo zvrchovanom
diele,      ihneď sám seba uzrie  ako  milovníka
všetkého pravdivého umeleckého krásna          a
okamžite siaha po nechutných  stokrát požuvaných
frázach,  ako napr:   hľadám vlastné odpovede na
existenciálnu otázku,       ktorú kladiem Bohu a
spoločnosti ..vo vzťahu k realite..  vychádzam z
dôrazu, ktorý ukladám na symbolickú hodnotu..  ,
najmä výtvarníci sú v tomto veľmi roztomilí, ako
chutne lámano k sebe lepia        kúsky vlažných
kunshistorických hovien..             najmä však
existenciálne postoje,      to je veľmi potrebné
spomenúť, chudák nešťastný Sartre,  by len hlúpo
civel, kde všade po stenách je naprskaný.
       Podobne je tomu                aj v úplne
najpovrchnejšom žánri odporného braku,  akého sa
môže dôverčivé oko dotknúť,     a to v takzvanom
krátkom medailóniku.           Týmto sa naivnému
kúpyschopnému,  alebo  inak  márnivému človekovi
v krátkosti načrtáva,         ako sa náš umelec,
básnik, prózaik, maliar netuctovo konfrontuje so
životom v spoločnosti           a vyrovnáva sa s
problémami vlastnej nepotrebnej poetiky.




Späť...
Ďalej..
Viac...