Úvod...
Kresby.
Básne..




       Napíšem to hneď na začiatok,  dnes som si
vzal to veľké sústo:      milujem Ježiša Krista,
pretože viera je tak krásna   a romantická vec a
aj ja chcem. A bál som sa      - lenže strach je
tak významná časť lásky     - každý si to musíme
priznať       - bál som sa v neho neveriť, už od
malička, keď sme sa zoznámili v kostole, ale tam
sme sa nestretli, alebo iba raz:   Pane, nie som
hoden, aby si vkročil pod moju strechu,      ale
povedz iba slovo - kriste,  to je asi najkrajšia
veta na svete (a ešte:    Nie Peťko, dala som ti
všetko.) Nestretli sme sa ani potom v katechizme
- Andelíčku, môj strážničku      - nie Babka, ja
verím v toho človeka,   vďaka ktorému sa necítim
ako posraný zbabelec,     keď nemôžem vracať tie
údery, keď som tak dôverčivý - napriek všetkému,
čo už bolo, keď som tak hlúpo dobrý.
       Nikomu inému by som nepovedal Pane.
       Keď to tak poviem - Pane - cítim tú starú
silu, čo v tej viere je  - som od malička krehký
a romantický  - a kto z najväčších guruov už bol
väčší romantik ako muž, ktorý miloval aj svojich
nepriateľov?
       Vybral som si toho básnika,  čo nepísal a
nadával košatými úrodnými metaforami




Späť...
Ďalej..
Viac...