Úvod...
Kresby.
Básne..




       Hovoria o ňom,   že bol dobrý milý človek
a tých pár mojich nejasných spomienok naňho   to
potvrdzuje. Trocha sa hrbil, chudý,  bolo z neho
cítiť tabak,            celý ten obrovský byt na
Klobúčnickej 4:     bol prefajčený až pod béžové
tapety, pamätám si,    ako sa ku mne skláňa a má
radosť.     Ukazuje mi svoje obrazy, niečo sa ma
pýta,   a potom mi sľubuje, že mi urobí koníka z
dreva.
       Za nejaký čas mi ho otec doniesol,  nebol
to taký surový kus neopracovanej borovice,   aký
stláčali  chudé pršteky na rúčkach hladných detí
v príbehoch socialistického realizmu,        ale
maličké drevené zvieratko,       krivky zvláštne
zodpovedali živému, orechovej farby,   na lesklo
nalakované, s bystrými špicatými ušami.
       Zo všetkých stratených,     zabudnutých a
zničených predmetov,       ktoré po mne ostali v
tajomných bodoch na ľavej strane časovej osy, by
som fakt chcel naspäť iba toto zvieratko.
       Chytil by som ho do ruky,   prostredníkom
pod bruškom,    takže nohy by mi trčali povedľa,
Môj,  drevo by sa pomali zohrievalo,   prvá moja
jediná vec na svete.




Späť...
Ďalej..
Viac...