Úvod...
Kresby.
Básne..




       V Martine som,    na verejných záchodkoch
obchodného domu Tulip,  narazil na ďalší mohutný
exemplár Kokota metaforického   - teda nepozeral
som tam chlapcom z Turca na klobásky,    ale mal
som tú česť s pánom K (aha, už viem,      ako to
Francin myslel*)       - tento si tam sústredene
pozoroval svoje prirodzenie - ubraté do trhaného
močenia,     nezúčastnene zakliesnený do svojich
toporných ramien,  intímny muž nemilo prikvačený
potrebou, a takto by aj ostal v mojej nepamäti -
iba ako modrá rozmazaná škvrna          v rožnom
pisoárnom boxíku    - keby na mňa nevrhol káravý
opovrhlivý pohľad,   keď mi bez výstrahy hanebne
utiekol rytmický prd, a to som ešte brzil,  lebo
som nemal v pláne dosrať sa        - zatúžil som
spontánne sa mu rozkričať  do rozhorčenej tváre,
že choď do piče, ty čurák,   hlavne preto že som
sa celý začervenal,     ale vzápätí som sa skoro
nahlas rozosmial,  pretože som sa už začal tešiť
ako vtipne o ňom dnes napíšem     - tu vo svojom
skvelom bulvári, to bude teda zúčtovanie,  na ty
magor ubolený, počul si dobre - ujebal som si


       * Nuž, áno,  Kafka na mňa dojem neurobil,
dám  mu však ešte jednu šancu,     kvôli Zámku a
zbabelému snobákovi vo mne,      ktorý sa zdráha
povedať nahlas,   že Premena je údesná pičovina,
vrhlo by to totiž okamžite zlé svetlo,   a vôbec
bolo by to nekultúrne




Späť...
Ďalej..
Viac...