Úvod... Kresby. Básne.. Mám rád letné štvrtky, lebo možno prídeš, vojdeš dnu a celý blázon svet sa zrazu hýbe, roztočí sa s nami krehký letný príbeh o dvoch ľuďoch, čo sú tajne radi spolu - Ako sa na teba nepozerať, ako sa pozerať dolu? Ako nechať tak ten čudný ranný manier tajne z diaľky pozorovať Tvoje vyzúvanie, keď vždy na pár sekúnd vidno Tvoje krásne nohy! Ako nedať poznať, čo to so mnou robí? Môžem vyhľadávať nenáhodný dotyk? letmú zrážku našej rozvlnenej hmoty. Zavadiť o Tvoje šaty, keď prechádzaš vedľa? Ovoňať a neochutnať cudzokrajné jedlá? Nemyslieť na sladký sirup a Tvoj malý jazyk - na mozgu mám z toho nenávratné jazvy.. A čo Tvoje vlasy ako oranžový príliv? Ako ostať nevzrušený neškodný a milý, keď okolo Teba burácajú vlny? A Ty plávaš cez ne ako biela jachta.. Ako odpovedať a prestať pritom jachtať? Ako nemilovať štvrtky, keď sa pri mne zjavíš a začnú sa tu jašiť všetky tornádové javy? (Musím ešte zložiť báseň, i keď iba krátku len a len o Tvojom aristokratickom zadku, ktorý dáva pyšným jachtám fakt vysoko latku, hlavne v tom jak velkolepo modelovať látku. Preto sa nič nevyrovná pohľadu na Teba z boku, iba málo vecí takto ulahodí oku, a aj preto musím pekne poďakovať letu, že mám navždy v hlave Tvoju siluetu.) Spáť... Ďalej.. Viac...