Úvod...
Kresby.
Básne..




       Náročky         si trochu podvihla šaty a
ukázala        priesvitné hnedoružové okienka do
prstov na svojej ľavej nohe ... hlavne palec ...
skvostný ... och, vitráž do neba,    pomyslel si
knieža, ktorý hneď o ďalší okamih na to,   ostal
prvýkrát v živote levom.
       "Je čas,    aby ste si rozbalili to za čo
platite."
       Asi pred minútou   sa medzi nimi započalo
to tiché vodivé neodvratné dusno.  Pehy Nastasie
Filipovny,    ktoré sa pod jej sánkou vždy okolo
jednej potiahli,   akýmsi ťažkým gotickým druhom
mastného lesku,     vypálili kniežaťu do očí dve
temné nemilosrdné dieročky:
       "Lev, Lev Nikolajevič,"  šuškala s perami
na jeho krku, "vaša."




Späť...
Ďalej..
Viac...