Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 21.05.2011 a pravdou je,    že sa
nerád umývam a kúpem    a nebyť sociálnych rolí,
ktoré každý deň hrávam,    aby som urobil radosť
svojej maniakálnej výchove,  tak by som slobodne
smrdel a radostne zahníval  a šťastne nemusel už
bočiť od ľudí,   keďže oni by už zďaleka a šírom
odbáčali odo mňa.
       Toto vždy rád opomeniem,      zaručene ma
rozveselí,     keď po krátkom boji so svedomím a
sociálnou rolou    - obvykle ide o rolu manžela,
víťazí sladká myšlienka, že dnes sa neosprchujem
- ak ma moja žena vymákne, keďže ona je bohužial
obťažkaná           výnimočne dokonalým čuchovým
nástrojom, tak sa veľmi urazím  - akože to chceš
povedať, že ja smrdím?! A hrdo pozerám cez ňu do
abstraktnej diaľky, lebo tomu neverím, to nie je
možné! Ty vieš hovno   - myslím si potichu,    a
teatrálne odchádzam do kúpeľne.
       Pretože ona,        z nejakého tajúplného
dôvodu,  ešte  stále  tento  boj  nevzdala,  asi
jej to naozaj vadí,  vyvíja stále rafinovanejšie
stratégie, ako ma,       za čo možno najmenšieho
odporu, dostať do toho mokrého svinstva.
       Teraz na mne,         viac menej úspešne,
praktikuje trojstupňovú metódu náhleho vstupu do
izby, ktorej princípom je skutočne náhly  (akoby
za úplne iným účelom,   vstup do miestnosti)   v
ktorej sa nachádzam.
       V prvom stupni   je tento sprevádzaný jej
rýchlym vťahovaním vzduchu do nozdier,  pátravým
rozhliadaním sa po interiéri     a roľovaním jej
skvostného obočia  - akože niečo je tu, do riti,
zle.
       Ak nereagujem, vchádza o pár minút znova,
rovnako náhle,  nadýchne sa hlboko,   raz, alebo
dvakrát a veľmi priateľsky sa neadresne opýta  -
necítite tu niekde moč?     použije množné číslo
a to aj keď sme v celom dome úplne sami,   čo je
veľmi citlivé, ale často ani toto nezaberie.
       Potom,     po uplynutí niekoľkých tichých
minút,     kedy sa ona nachádza na inom mieste a
venuje sa tam iným záhadným ženským veciam,    a
vlastne mi týmto dáva čas,    náhle prichádza po
tretí krát, no tentoraz kráča odhodlane rovno ku
mne,  ak som doteraz nechápal,  odrazu mi všetko
docvakne,  ale ani môj okamžitý bojovný výraz so
zúženými očami, ma nezachráni.
       Choď sa osprchovať Peťo, smrdíš capinou.




Späť...
Ďalej..
Viac...