Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 22.3.2012 a pravdou je,  že viem,
o čo mi ide. Toto tu všade je poézia.
       Píšem ju a kreslím - Ja       - akokoľvek
neskromne to znie       - mám v piči ako veľryba
grónska* - som slobodný.
       Treba poďakovať  - ďakujem - akademickému
tichu a diletantskej  hmle,      čo sa okolo mňa
vznáša, myslím to úprimne.
       Som totiž mierny muž,    milovný a plachý
narcis.     Vlastním aj obrovské ustrašené ego a
určite by som nenašiel v sebe silu   - nepovedal
by som nie, keby mi núkali trebárs prachy za môj
jebákový ksicht          - alebo by ma do ružova
vylichotili, tomu by som neodolal,   uf, to teda
nie,   keby mi sľúbili sladké uznanie a vojenské
pocty.
       Takto si tu môžem      milo interpretovať
svoju jednoduchú pravdu, takú aká je  - a hlavne
prirodzene, priamo a kruto.sk

       *Hádam, je to moja myšlienka,    často ma
inak prenasleduje toto autorské dežavy:  "niekde
som to už počul? Ale nie! Alebo áno?     Nečítal
som to niekde?!"   - teraz ide o veľrybu, takže,
ak to už niekoho napadlo    - v plnom rozsahu to
podpisujem,         ak nie, je to moje a hrdo to
hlásam! Veď, kto už môže mať viacej v piči - ako
Veľryba grónska




Späť...
Ďalej..
Viac...