Úvod...
Kresby.
Básne..




       Laco.    A keď som sa dostal ku kajute na
konci lesklej uličky,    narazilo mi to po každé
rovno do tváre        ( potom som to na Zemi raz
začuchal rovnaké v pavilóne kozorožcov    - také
sladké a hubovité - ťažko )    Na dverách dnu to
bolo vyškrabané do laku.

       Tak voňavá plánovačka  a horúca usnovačka
- som šťastný. Káva z automatu v átriu. Pregĺgam,
Bežím

      Ale prečo ? Kam ?     Všetko sú jednoduché
otázky, toto tu, ako sa vznáša niekde v ničomnom
vákuu, oprostený od skafandru,      pošibáva ním
slnečná  búrka,       alebo žije v jednej z tých
námesačných kolónií na okraji galaxie, provokuje
vysilenú gravitáciu čerstvo uhojdaný z materskej
lode. Otec.




Späť...
Ďalej..
Viac...