Úvod...
Kresby.
Básne..




       Zrejem a v poslednom čase sa mi už nijako
nežiada urážať ľudí, čo sa úzkostlivo venujú iba
jedinému odboru   -  vo svojom strednom veku som
dospel do názoru, že život je krátky       aj na
odtiene jednej farby,        avšak svoju vlastnú
interdisciplinaritu už zanechať nevládzem.    Aj
keď som si musel pripustiť,      že ona z veľkej
časti    pochádza      z nahlodavého      pocitu
nedocenenosti,    čo potom,   ak sa nepristúpi k
dôslednej samoliečbe mlčaním,       týra úbohého
v každom jeho jednom slove o sebe.
       Niektoré   natrasenejšie  egá  sa k tejto
urazenej rozčarovanosti dopracujú už krátko   po
prvých detských kresbičkách - iných spevákov  to
maľovanie polapí až v neskoršom seniorskom veku,
sú aj takí,    ktorí sa nikam do iného nevrhajú,
iba tak ostanú urazení a nedocenení, to:   " Veď
ja vám ukážem!" sa u nich nerozvinie    - pravda
v každej forme sa mi toto čosi  veľmi znepáčilo,
keď som to pozoroval na iných    a na sebe ma to
potom až prestrašilo. Nie.
       Hádam   sa   mi   tuná  skromne  pošťastí
iniciovať láskavú symbiózu,        budem sa o to
všesilno pokúšať.




Späť...
Ďalej..
Viac...