Úvod... Kresby. Básne.. Istý lúč, ktorý zase raz bez varovania vystrelil z tvojho oka, preťal strešné okno a šialene odhodlane zmizol v čiernom mlieku zo strukov Veľkej medvedice. Keď potom, spolu s inými rozžiarenými našlapancami, nastúpil na tradičný nekonečný maratón dopredu, bol to práve on a nijaký iný, ktorému sa podarilo na krátku chvíľu prekonať ten absolútny rekord, o ktorom sa hovorí, že už vyšší nie je; pravda nikto to nevidel a teda ani nikto nemôže potvrdiť, že ty tak fantasticky vrháš lúčom, ale vlastne ani niet čo ľutovať, pretože to sa ľahko môže borec popáliť, ak by musel koučovať slnko a to by si teda musela, keby sa toto rozkríklo. Ty budeš pekne doma s tatinom a večer - tým svojím maličkým, ale strašne strašne širokým mäkko ručičkovým gestom - zase ukážeš smerom k plafónu, že kde je žiža. Späť... Ďalej.. Viac...