Úvod... Kresby. Básne.. Hocikedy, keď si zohnutá, alebo keď máš jedno z tých vypasovaných tričiek, alebo aj ráno, keď ti trčí z pod periny polovica stehna – prichádzam dvojzáprahom. A aj keď ideš ku mne a celá sa húpeš a pohupuješ - idem ti oproti dvojzáprahom. A nesmiem zabudnúť, že bývaš nahá a polonahá, alebo úplne oblečená, ale popritom dokonale... jednoducho cválam ako posadnutý a musím na teba položiť ruky. Niekedy ani nechcem, ale už je od rána zapriahnuté a nemôžem si nijako pomôcť a aj teraz vlastne – nie si doma a ja sa vozím dookola sám. (Strašne sa mi páči, keď nosíš ten môj svetlý rolák z vlny, ohromne ma totiž baví myšlienka, že ak sa neskôr oteplí, budem ťa skrze neho dlho a úzkostlivo objímať okolo bedier a vždy, keď len trochu povolím – nervózne si ma pritiahneš.) Späť... Ďalej.. Viac...