Úvod...
Kresby.
Básne..







Neskôr ma napadlo, že rozmazaná tvár,
ktorú som onehdy vídaval nad sebou
po ceste do centra, bola jeho.
Na záznamoch z týchto dní
stojí vo svojej kajute – ruky položené na parapete
- a díva sa smerom k prstencom.
Vzďaľujúci sa
             sektor D 
               sa teraz kúpe
vo vlastnom chladnúcom lesku
    a ja premýšľam nad poslednou vetou z jeho denníka.

Napravo vedľa bloku som zbadal svetločervenú diódu.
Zľakol som sa, že odišiel panel údržby - ale bolo to niečo iné.
Zviera. Mačka. Asi dve sekundy ma nehybne skenovala
a odrazu sa plynule roztiahla v dlhom tieni pod schodmi.
Dve sekundy.
    Prečo ma ten jej pohľad tak strašne uráža








Späť...
Ďalej..
Viac...