Úvod...
Kresby.
Básne..







Strieborná zliatina v hlavnej kajute pôsobí tak sypko,
keď sa o ňu obtiera naša vysoká holografická programátorka,
často o nej v kúpeľni hovoríme
s tým prastarým lesklým prístrojom, čo nepozná diplomaciu.
Náš bordový modul v atmosfére, vyzerá ako chorá jahoda v šľahačke,
keď tak putuje pomalými kotúľmi vpred do nekonečna – donekonečna.
Myslím, že keď som včera otvoril dvere do liahne
bola tam cítiť jar
- nevedel som že tak milujem rastliny – hlboko.
Niekedy je mi tak hrozne abstraktne,
že si musím strčiť ruku z boku do kombinézy
a rozotrieť medzi prstami trochu slizkej vône
- potom som ako po milovaní
- alebo v noci v prístave medzi sušiacimi sa sieťami
- alebo u nás doma v kúpeľni - zatiaľ čo moja opitá žena
sedí s úzkym úsmevom na záchode – ja si rozmarne štím do umývadla -








Späť...
Ďalej..
Viac...