Úvod...
Kresby.
Básne..







Keby som chytil zlatú rybku, 
asi by som chcel stroj času – neurobil som kopu vecí:

Raz som sedel so spolužiačkou
na schodoch do jedálne a len tak sme debatili,
a keď ma chytila za zápästie,
na ktorom som mal napísané,
že v atóme uhlíka
obieha šesť elektrónov okolo šiestich protónov a šiestich neutrónov
- dotkla sa ma poprsím
Preto snáď,
som doslova cítil
ako v nej vyšíva čierne pokušenie
a hrajú v nej všetci čerti,
už len keď vidí nejakú vetu z organickej chémie.
Teda zhruba to,
čo mi pošepky hovorila.

Možno by som sa jej chcel spýtať, či tu je niekde aspoň
jedno slovo, ktoré ostane vzrušujúce
a vo vnútri nervózne (tak ako to mám rád),
ale popritom dokonale uvážené - tak aby sa v ňom aj po rokoch zrkadlila holá pravda

Ale keby som si mohol fakt vybrať,
chcel by som sa na chvíľu premeniť na priesvitného ráčika
z veľkej svetielkujúcej rodiny – rýchlo by som priplával
k nejakej peknej pipke a povedal by som trebárs :
prepáčte krásna slečna – nepôjdete tancovať? –
máte nádherné inšpirujúce vnútro –
a ona by zmizla a vo svojej 
tajúplnej mechanike by sa z ničoho nič objavila pri mne                 preoblečená.








Späť...
Ďalej..
Viac...