Úvod...
Kresby.
Básne..







Nikdy si nezabudnite pred spaním popriať dobrú noc,
ani cez deň,
pretože spánok je veľmi nebezpečný a zradný,
ako nakoniec všetko, čo ponúka podobnú sladkosť a osvieženie
a mohol by sa vám pomstiť,
keby zistil, že dobrú noc považujete za samozrejmosť
– on si nás ľudí totiž vôbec neváži.
Dobre vie, akí sme pred ním bezmocní
a väčšinou nevynechá príležitosť zosmiešniť nás
a ukázať nám krásavcom, aký je vášnivý
a svojský kaderník.

V spánku sme odľahlí,
často sa vraciame späť do minulosti,
brodíme sa po pás vo vode, potulujeme sa po savanách s bordelom v hlave,
zbierame orechy a divú fazuľu
a trháme sa medzi sebou o zbytky zdochlín, od ktorých sme odohnali hyeny –
ešte okamih pred zobudením prehĺtame posledné sústo – neveríte?
Dýchnite si do dlaní.

Keď sa dívam na svoju spiacu ženu,
vidím, ako tam často kričí a bojuje s presilou – tvári sa nepriateľsky,
za viečkami má oči otvorené a pohybujú sa
a keď na mňa náhodou pozrie – díva sa chladno a cudzo.
Je pod plachtou stočená ako striehnuci meander
a bojím sa, keď si k nej líham,
ako keby som si líhal vedľa Amazonky.

Neoplatí sa teda zabúdať na slušnosť, keď sa ukladáte na spánok,
nakoniec vždy po prebudení vzdávame úctu svojim predkom
minútou ticha
a na toto si potrpíme – strestáme hnevom každého,
kto by chcel od nás, čo len slovo.
Ako keby sme nejakou časťou svojej mysle cítili,
že je krajne poburujúce
správať sa takto neúctivo
a vyrušovať nás
pokiaľ sme si ešte celkom nepripomenuli
tie historické chvíle,
keď naši chlpatí dedovia pomaly vstali
a vykročili strmhlav
proti vesmíru.
Mimochodom, týmto si oslobodili ruky od chôdze,
čo je dodnes veľmi výnosné a najmä vtedy,
ak máme my - ich dôstojní synovia – pred sebou
trocha váhavú ženu,
                 pár schodov
                       a hore posteľ 2 x 2.








Späť...
Ďalej..
Viac...