Úvod... Kresby. Básne.. Možno chcel niekto kedysi vyhodiť myši do luftu a škaredo sa mu to vrátilo, alebo sú to nezničiteľné potkany z Atlantídy, alebo, a toto sa mi pozdáva najviac, sú to potomkovia húževnatých hlodavcov, čo nikdy neprestali veriť, že Mesiac je zo syra – a teda ide o živý príklad toho, aké výnosné je, ísť si tvrdo za svojim. Podľa spôsobu, akým šibnuto brázdia oblohu je zrejmé, že nikdy netúžili lietať - pôvodne chceli iba plachtiť, ale vymyklo sa im to akosi z rúk. Niektorí vravia, že sú to duše huslistov s lietajúcimi prstami a iní zasa, že to musia byť dlhoprstí zlodeji a diabli, ktorí si rýchlym útokom podlo ukradli kus oblohy pre seba – to ale istotne nebude pravda, lebo samotné nebo nepopiera, že už pterodaktyly mu pred rokmi čosi nadškrtli a teda, aj keď tieto tvory vyzerajú ako ohyzdní poslovia pekla, musí sa rešpektovať jeho rozhodnutie, ktoré hovorí jednoznačne, že sú neodškriepiteľne na neho-vzatí šťastlivci. Lenže možno to ani nie sú netopiere, možno to len noc vyvesila bielizeň. Späť... Ďalej.. Viac...