Úvod...                                    Som strašne ospalý
Kresby.                                       a neviem čí som
Básne..                                  ako mačky čo zostali
                                              keď zbúrali dom

                                          O chvíľu brieždenie
                                            napichne na ostne
                                              zúfalé ešte nie
                                             ukryté v polosne

                                     Kúpeľňa sa so mnou mazná
                                        mrazivá a poloprázdna
                                     rosa z úst mi neochladla
                                     píšem na hmlu do zrkadla

                       V posteli sa ešte na chvíľočku zviniem
                           medzi svoje vlastné aktuálne zmije
                             som len zamotaný pokrútený kúsok
                          ktorému je v celom tele hrozne úzko
                            zrkadlá sú iba ďalší ľstivý úskok
                            všetko moje tváre a za nimi pusto

                                           Som strašne ospalý
Späť...                                      a nevládzem spať
Ďalej..                                     zlomený bez barlí
Viac...                                       sa pokúša vstať