Úvod...
Kresby.
Básne..
Radšej počkajte na rozhodcovský čln –
ozvala sa znova koordinátorka z hlavnej veže a
rovnako jemne, ako pred chvíľou, keď oznamovala
poruchu na osemdesiatom prvom teleporte.
Ale Samuel Roto ďalej kontroloval
navigačné výpočty a presviedčal sám seba, že ak
bude mať šťastie, mohlo by sa mu to podariť
akurát za tých tridsať minút, plus mínus – dve
tri minútky, ktoré mal ešte k dobru, keďže
Kruteka vylúčili.
Nezostanem tam - povedal a uvedomil si
svoje ruky položené na riadení, každý prst.
Nie je to naša vina – povedala ona a zase
veľmi jemne a tentoraz mala pravdu, voľné
teleporty v tunajšom chorom prostredí nikdy dlho
nevydržali a zvlášť tieto malé, čo premosťovali
kratšie husté úseky.
Lenže, takisto musela dobre vedieť, že
pokiaľ je nejaká šanca, on, štvornásobný
majster, sa určite pokúsi preletieť.
Červený trojuholník osemdesiat jednotky
sa rýchlo približoval a jeho vnútro bolo celkom
priehľadné, takže premiestniť sa dalo naozaj len
do žltej hmly, ktorá sa lenivo prevaľovala za
ním.
Roto ukončil príjem, urobil si z líc dva
balóniky, tesne sa vyhol prvému väčšiemu mračnu
a pekne plynulo, bez tancovania, vpálil priamo
do stredu Téčka – tam kde sa v jeho zornom poli
preťali tri jasnozelené priamky a trocha
naklonený na bok, aby bol čln v ostrej
citrónovej žiare sexi.
Pred lesklým špicom ustupovala tichá kaša
z prachu a ľadových úlomkov. Belavé a svetlošedé
tiene sa dali rozraziť, ak človek vedel ako na
to, ale ak sa objavilo niečo tmavšie, bolo to
pravdepodobne príliš veľké a príliš tvrdé na
akékoľvek ródeo. Tí, ktorí sa napriek tomu
pokúsili o nejakú parádičku, boli teraz všetci
na šrot, rozpustení priamo tu vo svätožiare
obrovského žltooranžového neba, ktoré Boh
pripravil Saturňanom.
Keď už pilot nemal inú možnosť, mohol sa
pokúsiť rozstreliť balvan delom, ale zo zdroja
tak naraz uniklo veľa energie, znecitlivelo
riadenie a hlavne - nikto nemohol presne
vyrátať, ako sa bude po výbuchu, taká nazúrená
nepravidelná masa chovať.
Navigačné okienka už úplne sčerveneli a
keď začali karmínovo pulzovať, Rot sa rozhodol,
že toto bude znamenie a použije autopilota.
Ihneď bolo cítiť, že čln spomaľuje. Roto sa
postavil, pretiahol si chrbát a šiel sa dozadu
vyprázdniť. Stále pritom pozoroval veľké čísla
dolu v pravom rohu priehľadného čela na
pilotnej kabíne – 98, 97,96...
Minulý rok mal po šiestich hodinách jazdy
nárok na dvadsať minút odpočinku a dvesto sekúnd
na svoju údržbu - hocikedy, keď to na neho
prišlo, ale organizátori zvýšili výhry pre
prvých troch šialencov a tak sa všetci dohodli,
že to je zbytočne veľa a že pokojne bude stačiť
štvrť hodinka a tri minúty. Petra Kruteka
vylúčili za nadužívanie autopilota - možno
dostal sračku a teraz sedí vzadu a rozmýšľa,
zasmial sa Roto sám pre seba a dvoma pohybmi si
znova zapol kombinézu. Pri tom mu padol zrak na
biely košík z ľahkého kovu, ktorý visel vpravo
vedľa kresla a chtiac nechtiac ho napadlo, že,
keby sa na všetko vykašľal, mohlo by to byť
celkom fajn.
Od štartu ešte neodpočíval, alebo áno? -
a v tom zmätku na to zabudol. Každopádne, cyklus
nikto nedodržiaval, všetci špekulovali. Roto sám
niekoľkokrát vydržal skoro dvadsať hodín v chode
a iba o máličko sa spomalila rýchlosť jeho
reakcií. Práve toto ho síce mohlo veľmi rýchlo
zabiť, ale všade okolo bolo mínus stotridsať a
obrovské kusy ľadu a všelijakého iného
galaktického hovna, takže nakoniec to bolo aj
dosť jedno.
Teraz mal svoju mašinu zase pevne v
rukách, a nič iné dôležité nebolo a popravde to,
čo mu tu chýbalo najviac, nebol ani pokoj, ani
oddych a dokonca ani jedlo to nebolo, pretože to
bol sex.
Ó áno, Roto už bol poriadne nadržaný.
Ktovie, či by sa rozhodoval tak ľahko a rýchlo,
keby tá koordinátorka, tá sladká žena, nemala
taký krásny, šuchotavý hlas - bolo v ňom fakt
počuť more a vietor. Jeho telo rozhodne v tomto
nikdy nereagovalo pomaly, niekedy stačila iba
letmá myšlienka a hneď sa mu hlasnejšie dýchalo.
Záležalo najmä na tom, ako dlho trvá jeho
celibát, no a tentoraz, to bolo už ozaj niekoľko
dlhých chladných dní bez sexu. Ešteže
bezprostredne potom mu skutočne hrozilo, že
vyšumí do prázdna, inak by ani nemohol vypnúť
príjem - jednoducho, by sa s ňou zdvorilo
rozprával, až kým by sa mu neuľavilo. Táto jeho
vzrušivosť, bola hlavnou zložkou jeho
majstrovstva a on to dobre vedel a rovnako dobre
vedel tento tromf na sebe používať.
Samuel Roto bol macher a znova to dokázal
aj svetu, o čom jasne hovorilo trojhranné
vyústenie osemdesiateho prvého teleportu, ktorým
práve neuveriteľne rýchlo presvišťal.
A naviac, bol ešte stále v hre o prvé
miesto. Pustil si svoju víťaznú hudbu, kýval
hlavou a uvažoval, že po pretekoch pozve tú
čarovnú samičku z rozhodcovskej veže niekam na
čaj. Vysvetlí jej prečo bol taký strohý a bude
celý večer počúvať jej hladký šuchotavý hlas a
bude si môcť rozprávať, čo bude chcieť. Pred
štartom s ňou chvíľu hovoril naživo, ale
nechcela mu povedať, ako sa volá – vyzerala
trochu ako Naďa a udržovala si presne taký istý
odstup, ktovie či nemala na ruke aj také isté
dračie tetovanie ...
Nedalo sa povedať, že to bolo naraz, skôr
to bolo pomaly, ako mäkký pád, do niečoho
teplého, ťažkého a sladkého, do nejakého sirupu
so vzďaľujúcimi sa Nadinými bokmi a s celou
odchádzajúcou Naďou, ktorá v tom sladkom zázraku
bohvie prečo plávala tiež.
Lenže toto celé nemohlo trvať ani pol
sekundy.
Roto sa strašne naľakal, pretože nič
takého ešte vo svojom živote nezažil, nič sa
nepodobalo na tú zvláštnu ochabnutosť. A aj
preto to bol des, že ten okamih, bez kontroly
nad sebou, bol dosť dlhý na to, aby v ňom jeho
čln zavadil krídlom o veľký kus prstencového
ľadu, ktorý sa práve tam niekde naľavo vynoril.
Bolo to iba ošuchnutie a Roto bol predsa
len viacnásobný Pán prsteňov, takže po
niekoľkých saltách zostal stáť v polohe s mierne
zdvihnutým zadkom. Nanešťastie, niečo sa
pokazilo v riadiacej jednotke, a vnútorným
zariadeniam hrozili podľa počítača energetické
výkyvy.
Dalo sa to prežiť, ale s pretekom bol
koniec.
Keď sa uistil, že naozaj nemôže nič
urobiť, vyslal núdzovú správu a postojačky
uvažoval, čo sa stalo. Zrátal si časy. Od štartu
to vychádzalo na dvadsaťdva hodín bez oddychu,
ale ani s tým sa nedalo nič robiť - naozaj nemal
ani tých pár minút. Nemal ani minútu.
Čosi sa mu v hlave asi prepálilo. Prehnal
to. Do mysle sa mu nabúrali staré tlaky a
úzkosti. Na krátko o sebe bolestne zapochyboval,
ale jed blížiacej sa paniky ho neovládol,
dokázal sa ustriehnuť a opäť v sebe prácne
pochytal všetky myšlienky.
Dostal som lekciu – uzavrel to - konečne
som dorazil na svoje dno a žijem, to sa mi v
budúcnosti môže len hodiť.
O chvíľu mu na lebke bzučal biely kovový
košíček a opravoval bordel, ktorý bol dnu v jeho
mozgu - vďaka Nadi a jej bokom, však nebolo
celkom isté, či sa to podarí.
Natlačil si plné ústa oranžovej
multybrečky, prehltol a dostal chuť na nejaké
pekné porno.
Podľa núdzovej správy je čln viac menej v
poriadku, určite v ňom pár hodín vydrží –
povedala Karmen a jej jemný hlasošelest zašumel
ako prúd niečoho studeného s bublinkami.
A podľa správy zo satelitu to súhlasí –
dodala a napila sa z modrej bodkovanej šálky.
Skúšajte sa s ním spojiť a priebežne ho
ďalej kontrolujte – povedal technik z
rozhodcovského člna a znamenalo to, že oprava
81. teleportu je dôležitejšia a teda že skôr ako
za tých pár hodín sa tam určite nedostanú.
Karmen povedala, že rozumie a hneď sa
spojila so satelitným systémom.
Saturn, fešák ako obvykle, na ňu
vyplazoval veľký čierny jazyk – tieň, ktorý
vrhal za seba a oblizoval ním svoje prstence.
Roto bol ticho, najskôr trucoval, kvôli tomu
teleportu. A tak ho znova dala premerať,
popíjala čaj a pozerala si planétu z rôznych
diaľok, uhlov, zo satelitov a aj z niektorých
mesiacov.
Videla lesklý tmavohnedý čln, ako sa
ženie tesne vedľa medzery v prstencovej dráhe a
ako od neho odletujú žiarivé kusy ľadu a
meteorického kamenia. Videla búrkové kolieska,
ktoré sa pohybovali v žltoružovej atmosfére a
matné oblačné zoskupenia a stovky tenkých kruhov
vznášajúcich sa okolo rovníka. A potom sa dlho
dívala na celý ten obrovský pásikavý balón a
takisto ako niektorí iní, čo tam sedávali pred
ňou, trochu pochybovala, že toto všetko vzniklo
náhodou.
A zo Zemou to bolo ešte čudnejšie.
Spomenula si, že predtým chcela volať
domov a práve bol kľud, preto sa dlho rozprávala
so svojou matkou o tom, čo je dolu nové a vždy
keď hovorili o mužoch, šepkali.
To určite – zašepkala Karmenina mama –
nič takého som nepovedala, ja mám totiž na
prázdne rečičky nos.
Karmen si chytila svoj malý a rovnako
špicatý noštek a ticho zašumela, že to sa veľmi
nepodobá na definitívne riešenie, aj keď vedela,
že mame sa to nebude páčiť, práve ju totiž
začala zasa dráždiť, tým svojím – vlastne ani
nevedela, že čím, proste to zrazu prišlo, tak
ako vždy.
Možno – povedala mama, ale už nie
pošepky, bolo počuť, že v sebe ukrýva zlosť –
ale neviem prečo musíš zakaždým pochybovať o
mojich slovách.
Karmen povedala, že ani ona nevie a bolo
jej to ľúto – tak ahoj mami, už pôjdem, bliká mi
tu Centrum – rozlúčila sa, lebo v tomto okamihu
výčitky a všetky staré veci, ktoré ony dve mali
dávno medzi sebou, prekonali tú obrovskú
vzdialenosť zo Zeme a boli znova tu.
A nakoniec ani neklamala, naozaj sa
ozvali z Centra a žiadali predbežné informácie o
stave na trati o diskvalifikovaných pilotoch a o
tých, čo odstúpili. Karmen hladko odpovedala na
všetky otázky, okrem tých, ktoré sa týkali
Samuela Rota.
Roto bol ticho.
Jeho čln sa vznášal niekoľko kilometrov
od trate so spusteným špicom a nebyť toho,
vyzeral by ok. Merania aj naďalej zodpovedali
núdzovej správe, a túto musel vyslať osobne,
takže ak sa dobrovoľne nerozhodol, že zomrie, čo
bolo vzhľadom k tomu, že to bol on – Roto, dosť
nepravdepodobné, musel byť v poriadku. Čosi jej
však na tom tichu nesedelo.
Osemdesiat jednotka, bola podľa
signalizácie, už pár minút zase dobrá, no keďže
sa odtiaľ nikto nehlásil, ešte tam asi makali.
Väčšina chlapov z tímu túto robotu
neznášala. Ten, kto raz vyšiel von do prstenca,
zostal už potom do konca života nejaký biely -
chlapci sa už rozhodne nepozerali na Saturn
detskými očami. Karmen si ich celkom vážila,
rešpektovala ich úsporné spôsoby, dokonca
niekedy používala tú ich jemnú upätosť. Ale v
skutočnosti z nich mala dosť blbý pocit - bola
to jednoducho čudná poblednutá cháska. Z času na
čas ju niektorý pozval na večeru, alebo na divú
jazdu po okruhu, ale nikdy nešla. A nešla by ani
so žiadnym z pilotov, títo boli zasa príliš
ligotavý frajeri.
Karmen mala rozum a inštinkty a teraz jej
vraveli, že s Rotom dačo je, preto sa opäť
spojila s technikmi. Oznámili jej, že dotiahnu
rozkladače, otestujú port na maximálnu záťaž –
to vraj bude hneď a potom urýchlene vykonajú
záchrannú akciu.
Len, aby nebolo neskoro – napadlo ju a
spomenula si na Rotove oči a na jeho malé ruky,
ktorými si šúchal bedrá, keď spolu hovorili pred
štartom – pekný, ale magor. Evidentne si
nepripúšťal neúspech.
Nevšimla si okrem toho jeho samčieho
pachu, ešte čosi? – rozmýšľala – nejaký smútok
alebo chlad, vyžarovanie?, nebolo z neho cítiť
koniec? Odtrhla si z pery kúsok suchej kože a
zbytok potiahla zubami, pálilo to.
Presne o desať minút a dvadsaťosem
sekúnd, lekár zo záchranného tímu ohlásil, že
Samuel Roto je v poriadku a spí.
Rozumiem - povedala Karmen, ale popravde,
veľmi tomu nerozumela.
Späť...
Ďalej..
Viac...