Úvod...
Kresby.
Básne..




       Možno to bol niekto z personálu,   alebo
daktorí z hostí       - hotel a bar tu normálne
fungovali.    Ale mohol to byť aj niekto priamo
odtiaľto,    keďže okolo bolo veľa takých ľudí,
ktorých do dnešného dňa nikdy nevidela  ani len
na fotke    a viacerí z nich boli teraz dokonca
jej príbuznými.
       Pred chvíľou sa rozprával na chodbe    s
pripitou Zuzanou a to bolo prvý krát,  čo tu na
neho Mira narazila,       teda mala taký pocit.
Lenže, keď si ho teraz lepšie prezrela    – mal
široké ramená a rovný chrbát - zdalo sa jej, že
je to jeden zo Stanových kamarátov, ktorí sa na
ňu pred hodinou nahrnuli s kvetmi    a krstnými
menami a tak mu povedala, že smie.
       Mal celkom milý, vyšší hlas a máličko na
ňu žmurkol, keď sa skláňal        a pomáhal jej
vstávať – vtedy sa mu trocha rozhojdala kravata
a na okamih bolo vidno malú škvrnu pod gombíkom
na jeho košeli. Ale zase vôbec nijako nesmrdel,
ani od vína,  ani od potu a to bolo skoro desať
hodín        a väčšina chlapov v sále už riadne
oslavovala.
       Takže, ty si s ním chodil plávať a ja ho
za celé leto nemôžem vytiahnuť k vode  – trocha
zveličovala Mira,    aby si už mohla byť celkom
istá, kam ho má zaradiť.     A on sa zasa na ňu
usmial a povedal,   že to ona,   ako dobrá žena
svojho chlapca takto rozmaznala.  Hneď na to sa
ju veselo pokúsil otočiť, čo by sa mu snáď bolo
aj podarilo, keby ju nezvrtol tak prudko a keby
v polovici obrátky nestratila rovnováhu. Ešteže
bol dosť rýchly na to,      aby ju znova chytil
obidvoma rukami,   lebo inak by tam capla rovno
medzi svojich dvoch opitých strýkov so ženami a
to by bol škandál.
       Nejaký si divoký  –  zasyčala mu Mira do
ucha a obzrela sa kde je kameraman. Nebyť toho,
že dnes musela hrať úlohu žiarivého,  srdečného
stvorenia,   poslala by ho rovno do riti,   ale
pretože dnes túto úlohu hrala      a mala už za
sebou oveľa horších lepkavých idiotov,   dostal
ešte jednu šancu  a túto na svoje veľké šťastie
nepremrhal.
       Tancovali spolu valčík     a dve tangá a
hovorili o svadbách, o mužoch a tak všeobecne –
nebol to vôbec nudný chlap.     Dozvedela sa aj
super veci o Stanovi,    že si vypchával plavky
hajzlovým papierom       a že si robil cucfleky
hadicou od pračky.    Toto bolo fajn, tešila sa
ako tým Stana naštve              – on ju často
napodobňoval, podrobne opisoval veci,  ktoré mu
na nej pripadali smiešne.    Napríklad, ako jej
poletujú nosné dierky, keď sa rehoce, alebo aké
somariny vykrikuje zo sna      a ona mu to zasa
vracala tým, že poľovala na neho.
       Niekedy v prostriedku druhého tanga,  sa
ku nej ten fešák naklonil      (bolo jej trápne
znova vyzvedať, ako sa volá) a spýtal sa, či by
sa mu nedala uniesť. Hneď podotkol, že mu Stano
síce jasne vysvetlil pravidlo  o dnešnom zákaze
únosov,  ale bol by to len taký malý symbolický
- hore do nočného baru,  no a Mira povedala, že
radšej nie.  Pravda bolo na nej vidno,  že dve,
tri sekundy váhala, keďže sa mu predtým šikovne
podarilo brnknúť na jej zlomyseľnú strunku    a
mohlo to teda znamenať aj: možno neskôr.
       Potom začala polka a od stola sa dovalil
veľký, tučný chlap – ujo Jožo, ktorý nepovedal,
ani smiem prosiť? -  ani dáš mi ju? -  ani nič,
len ju chmatol a zatočil sa s ňou um-ta - um-ta
preč.
       Pri kuracích prsiach s ryžou a marhuľami
každú chvíľu niekto pripíjal    a vysoko dvíhal
pohár na zdravie a šťastie mladomanželov. Stano
niečo hovoril diskdžokejovi      a keď si sadol
vedľa, Mira ho drgla,   že jeho foter by už mal
prestať chlastať a viacej zjesť,      lebo bude
vracať riedke.   Ale on vôbec nereagoval na jej
repliku, iba na ňu zazrel  – teda do krvi by sa
určite hádal,     že len pozrel žiadajúc trocha
súcitu,         no Mire bolo ihneď jasné, že sa
zachoval nanajvýš chrapúnsky.
       Aha, to už nie je sranda – povedala Mira
svojím špeciálnym hlasom,         ktorý ho vždy
podráždil a on bol zasa ticho a len tak,  akože
pre seba pokrútil hlavou.   Toto neznášala, keď
nad ňou krútil svojou veľkou hlavou,   ako keby
bola nejaká odpísaná chudera    a hneď by mu to
pekne spočítala.         On jej tiež nikdy dlho
nezostal nič dlžný.      Lenže dnes mienila byť
žiarivou, anjelskou bytosťou, a to by znamenalo
pustiť sa s ním do vážnej hádky,  pretože teraz
malo správne nasledovať niečo,        čím by ho
poriadne nasrala.
       Napríklad,   že sa fakt hrozne podobá na
svojho otca.
       Nič takého, ale Mira nepovedala, dvakrát
si dala vlasy za uši, dopila minerálku        a
povedala si,  že bude dosť času vybaviť si to s
ním neskôr.     Neskôr, ale na všetko zabudla a
keby sa znova neobjavil ten fešák a presne v tú
správnu chvíľu nespomenul, aká je to škoda,  že
taká krásna nevesta        nebude dnes unesená,
neostala by po tom      ani tá najmenšia stopa.
Pravda,        on to presne v tú správnu chvíľu
spomenul     – pomaly ju veľmi pozorne otočil v
tanci a na jeho: nerozmyslela si si to náhodou,
sa už potom jasne vyjadrila, že dobre, poďme.
       Počúvla ho,  počkala kým vyšiel,  zjedla
syrový pagáčik,      odmietla jedného červeného
bratranca a bielo zmizla vo dverách,  v ktorých
sa pred minútou stratil on.

       Stano bol už dosť unavený, tiež musel od
rána všelikoho možného hrať :   pokorného syna,
usmiateho hostiteľa  a železného ožrana a nemal
na to až také prirodzené nadanie       ako jeho
mladožena. A k tomu ešte ten kameraman, čo furt
na nich visel s tou svojou mašinou,       ktorá
všetkým robila na ksichtoch neprirodzené úsmevy
a ďaleké oči.
       Teda všetkým    - okrem Miry, jeho ženy,
ktorá bola      so svojimi holými ramenami fakt
nádherná,   ale ktorá ho vedela aj vytočiť, tak
ako žiadna iná.
       Väčšinou sa  ale spolu fakt dobre bavili
a obaja rýchlo zabúdali, takže pri siedmej jeho
dnešnej kyslej káve so smotanou,  pri ktorej sa
znenazdania stal svet opäť úžasný   a ozvala sa
stará pesnička od Earth Wind and Fire, sa Stano
odrazu rozhliadol, že si trocha trsne so svojou
manželkou - dnes je predsa super špica deň.
       Ale Mira nikde nebola.
       Pozrel sa  na hodinky,     bolo jedenásť
desať,      mladšie ročníky šantili na parkete,
obsluha  stále odnášala taniere z druhého chodu
a      z chodby sa vyhrnuli jeho starí kamaráti
športovci, ktorí boli vonku fajčiť.
       Stanly, ty prasa       - zakričal Pišta.
Znamenalo to,  že všetko je fasa špicové a víno
šľape presne tak jak má.
       Stano zdvihol ruky, zakýval päsťami    a
otočil sa  k tete Dane,         ktorá sa prišla
rozlúčiť.  Bola nejaká bledá a vravela, že musí
ísť domov.    Odprevadil ju až von a posadil do
auta susedovi  Marekovi   -   ten tu dnes robil
taxi.
       Miru nikde nestretli, ani na chodbe, ani
vonku a ani v sále celkom určite nebola, sľúbil
teda, že ju pozdraví    a že jej všetko odkáže,
ale myslel pritom na niečo úplne iné,       mal
totižto dosť silné tušenie, že ju nejakí magori
uniesli.
       A ona sa dala!
       Viackrát sa o tom rozprávali, bude veľká
svadba, veľa jedla,     veľa vína, vezme sa pár
izieb, aby si mohli vypiť aj tí,       čo prídu
zďaleka, a toto bude stáť veľa peňazí  a žiadne
ďalšie sa už po krčmách        a po diskotékach
vyhadzovať nebudú.      Každému fešákovi, ktorý
prichádzal do úvahy, to Stano potom zopakoval.
       A ona tu zjavne aj napriek tomu nebola.
       Keď povedal svokre   o svojom podozrení,
ešte sa tešila     - že aká by to bola svadba a
hneď ho naložila do auta aj s kameramanom, nech
majú potom peknú spomienku.
       Dnes už Stano nemal fakt silu   ničomu z
tohto čeliť     - pokojne ako ovca do toho auta
nastúpil       a rozbehol sa v ňom po okolitých
pajzloch.  Pri rýchlej jazde nočnými ulicami ho
ešte napadlo,  že ona dosť dlho tancovala s tým
ksichtom v modrej košeli.  Vyzeral ako niekto z
personálu a Stano aj nakrátko spozornel,    ale
potom videl, že Mira sa dobre zabáva a ďalej to
neriešil.
       Kameraman       si našťastie včas všimol
Stanov nepoužiteľný výraz       a ani raz s ním
nevystúpil.    Ticho sedel vedľa  a žuval svoju
tvrdú žuvačku,      až kým znova nezastali pred
hotelom.   To už boli všetci traja presvedčení,
že ona sa medzi tým vrátila,         ale ani sa
neukázala,       a keď potom Stanovi servírka z
nočného baru,  do ktorého pred tým len nakukol,
povedala, že áno, bola tu,    ale za nejaký čas
odišla, aj s tým vysokým fešákom,  tak potom sa
začal báť.

       Keby o to stál,  možno by to dnes šlo aj
bez násilia.
       A možno by o to aj stál,       keby bolo
trocha viacej času.          A takto ešte nikdy
nerozmýšľal.
       Každopádne,    táto Miriam bola rozhodne
úplne iná ako všetky jeho predošlé.     Bola to
síce v mnohom typická žena    - najmä v tom, že
nebola schopná odolať lichôtkam. Ale teraz, keď
podľa jej stisnutých pier, bezpečne vedel,   že
sa prebrala a napriek všetkému,   ďalej pokojne
vyrovnane dýcha a vôbec sa nemyká,     nemumle,
dokonca ani neotvorila oči   – teraz už nemohlo
byť pochýb,     že ona je skutočne neobyčajná a
výnimočná.
       On, ale teraz potreboval,  aby tie svoje
krásne oči otvorila, a preto jej položil na krk
nôž   - opakom, aby si ju zbytočne neskrvavil a
pošepkal jej to do ucha.
       Tušil, že tam nebude to, čo tam zvyčajne
býva      - teda hrozne čierna vydesená bodka v
prostriedku vodnatého kolieska,        ale fakt
nečakal taký čistý modrý nenávistný pokoj,    s
akým ona na neho pozrela.
       Teraz už naozaj nemohol pochopiť, ako mu
táto žena mohla naletieť.
       Ako sa mu mohla dostať do rúk?!
       Všetko prebehlo hladko, podľa porekadla,
drzým machrom patrí svet.      Prišla za ním do
baru, chvíľu posedeli a sám jej navrhol,  že ju
odvedie späť do sály      – ktovie či ich vôbec
hľadajú. Potom si skočil ešte hore do tašky pre
cigarety        a zvrchu si nahlas sám pre seba
povedal - tak toto som ešte nevidel.
       A ona  šla zasa ako typická sliepočka za
ním          až do otvorených dverí na mužských
hajzloch, čo tam na druhom poschodí sú,    hneď
vedľa schodov.
       Vtedy ju musel udrieť.
       Na chodbe bolo čisto   a preniesol si ju
potichu do izby,     ktorú si pred tým vzal pre
seba       - položil ju na posteľ, zviazal ju a
zalepil jej ústa.
       Pred chvíľou spolu sedeli    v červenom,
barovom svetle a bolo vidno,      že ona má ten
štipľavý super zmysel pre hrubú srandu,   ktorý
ženy nemávajú často.      Ale bolo vidno aj jej
skvostné mliečno ružové ramená,        takže to
nemohlo dopadnúť inak - len takto.
       Díval sa jej do očí a cítil,    že to už
dlho nevydrží.
       Bola jeho  - v hlave sa mu krútili rôzne
slová – nevesta, panna, právo prvej noci,  moja
a znova nevesta a panna,       až kým to z neho
neopadlo ako listy       - pomaly a zo všetkých
strán.
       Keďže v tejto chvíli      bol vždy veľmi
rozľútostený, zvyčajne zobral vankúš,     alebo
igelitové vrecko a urobil to,   čo aj tak dávno
videl, že sa stalo.        Nemusel by, však ani
zdvihnúť oči a aj tak by podľa niečoho mocného,
čo bolo teraz okolo jej tela vedel,  že dnes to
bude inak,  aj  keď pre neho to možno nedopadne
dobre.
       Jednoducho,  práve sa mu veľmi zažiadalo
všetko riskovať.

       O tri štvrte na jednu sa veľmi smutný  a
veľmi opitý ujo Jožo pozrel ku dverám      a od
radosti hlasno zatiahol     – neska nevestaaa -
zajtra ženaaa.
       Niekto potom rýchlo pozhasínal svetlá  a
všetko bolo zasa v poriadku.




Späť...
Ďalej..
Viac...