Úvod... Kresby. Básne.. Akoby sme boli v spánku, ešte stále po pás v Tebe - nemôžeme tomu utiecť – možno tvory, ktoré prídu po nás budú v snoch behať ako vietor – alebo sa hodia späť a budú plávať... ale my to nevieme. Kedysi sa mi často o Tebe snívalo, doteraz si pamätám, že nič nepadne tak dobre do rúk, ako kormidlo na plachetnici, možno to úplne stačí – zapamätať si iba jednu z tých vecí, čo sa kedysi zdali také praktické, aby sa chlapček celkom nestratil, keď ho obrastá chlap. Chcel som byť námorníkom a ešte stále sa mi to páči, ale už nie pre to isté. Teraz by som chcel mať ženu v každom prístave, čo sa bude báť, keď budem zase odchádzať a vo všetkých tých strachoch o mňa, sa budem potom kúpať - trebárs aj naposledy – úplne najšťastnejší na svete, pretože to je nádherné. Nebojím sa, že sa utopím, pokojne s Tebou poplávam pomedzi šupky pomaranča, ktorý každý deň večeriaš, veď aj z plnej vane dakedy počúvam to volanie divočiny a vlny ma už odtiaľ párkrát niesli k majáku, pod ktorým sa triešti príliv. Možno sa teda utopím, ale asi neexistuje lepšia možnosť, ako byť celkom zaplavený nejakým pocitom – možno pre toto prirovnávajú smrť k orgazmu. A temnejúce blesky majáku budú vrhať svetlo na môj ďalší život, v hlavách tých, čo ma ľúbia. Mimochodom, to šumenie, čo predávajú v mušliach je brak oproti prílivu – tak čo podnikneme? Len tak načrieš do vrecka s perlami a zahráme si pólo s mesiacom, alebo mi dáš kolovať tornádo a povieš, kde ukrývaš rozprávkové emiráty? V lagúnach, kde si nasadzuješ kvapky dažďa ako snubné prstene, môžeme naštvať pár štvorzubcov, dá sa s nimi potom dobre guľovať. Môžeme ísť na chvíľu na pláž trénovať vlny v skoku do piesku, alebo môžeme uniesť dnešný palmový výsadok na neznáme ostrovy. Je pre mňa oslobodzujúce, že s tebou sa môžem pohybovať - iba s rozpustenými prstami, pretože moje päste sú držiteľky prázdna Späť... Ďalej.. Viac...