Úvod...
Kresby.
Básne..







Atol – to je amfiteáter, kam chodí slnko
ako zástupca šokovaných hviezd,
dívať sa na svoje dielo -
je to koloseum,
kam chodí nekonečno na letecký deň.
Teraz si vypálim tetovanie na dúhovku,
- v rajských záhradách je pŕhľava
- čarovná farebná a ochromujúca pŕhľava 
a v jednu chvíľu budem skalopevne
presvedčený, že stačí,
ak po smrti ostane korálka.

Tvoje najkrajšie slimáky majú radi štipľavé
a paúhor by mohol zásobiť tri zásuvky
svojím osobným prúdom
Keby som ja mal svojich vlastných stopäťdesiat voltov
určite by som chcel prežiť niečo elektrizujúce,
napríklad prvý krát sa dotknúť ženského poprsia,
alebo sa triasť túžbou
a omračovať ženy
- silou toho, čo mi v hlave práve prebleslo.
A možno by som len často
významne a nebezpečne mlčal,
ale to asi nie,
možno iba - keby som bol lietajúca ryba
veď čo k tomu dodať.
No a keby som bol na okamih Grónsko
možno by sa mi podarilo
dokázať svoj rozhodujúci objav:
Veľryby sa vraj vyvinuli z kopytníkov,
ktoré čoraz častejšie hľadali útočisko vo vode.
Do čeľade narvalovité patria len dva popísané druhy veľrýb:
Úplne biela a záhadne usmiata Bieluha  a Narval,
podivný tvor s veľkým špicatým rohom -

Viem, že som Veľký -
objavil som, kam sa vyparili jednorožce.








Späť...
Ďalej..
Viac...