Úvod... Kresby. Básne.. Je to také božské, celú noc si vymýšľať a ráno sa na seba významne usmievať a porovnávať sa s kúskami mesiaca, s nočnými rybami Photoblepharon, ktoré majú takisto pod očami svetielkujúce kruhy. A tiež vyjadriť spokojnosť vodotryskom, ako vráskavce, ktoré tu premávajú okolo, iste sú to pusté duše galejníkov, navždy prikované ku veslám. Je to také pohlcujúce – obzerať si Jonášovu kajutu a skúšať im vysvetliť, čo znamená byť kolosálny, a rovnako ako pri debate s Mantami - nakoniec priznať, že nikdy nebudem mať ani šajnu o tom, čo znamená rozprestierať sa. Potom s vydrami prehajdákať deň na vlnách, a Ty nešetríš päťprstými hviezdovkami, pretože trpíš hroznými bolesťami chrbtov, a zúfalo potrebuješ každý večer masáž - určite pochádza z Teba to, že kolísanie je také chlácholivé a výchovné zneváženie všetkých, ktorých objímeš .. Predstavujem si potoky, ako sa vlievajú do riek a tie zasa do Teba, keď mám pocit, že sa beriem príliš vážne - je to zriedka - ale potom sa aj ja obrátim rukami na seba - je to také božské. Sleď a jeho stotisíc blížencov sa zvrtnú do strany ako jediný kusisko striebra - jednomyseľne - ale predsa, jeden z nich bol ten Sleď - my strašne túžime ním byť. A nehybná Tvoja priesvitná ihla ďalej počíta anjelov, ktorí tancujú na jej špičke, ako čestný predseda toho obrovského spolku múdrych tvorov, ktoré považujú za nanajvýš ambiciózne: nechať sa celý život prehliadať. Späť... Ďalej.. Viac...