Úvod...
Kresby.
Básne..







Štrnásteho  marca 2009, mi, pred pol druhou, vkýchol do tváre kocúr svoju mačaciu dušu,
ale vtedy sa to nestalo, už to bolo!
- nepostihnuteľná hodinová a minútová na hrane postihnuteľnosti a nedotknuteľný Adamov ukazovák,
prokaryotické príbehy, starý Baruch ti brúsi šošovičky, difúzne opálená,
verše: valivý pohyb, plagát na bunkovej stene - črievičky si na bunkových stenách lepia plagáty a
knižkový hrdina sa pozerá na svoj život ako divák a máva z toho údes, ale aj rozkoš
zároveň - musí byť vzdialenejší, keď má byť hviezda.
Takto som  to urobil: týmto jediným spôsobom, inak to nešlo iba takto a tu priamo.
Barman ostrieľaný mnohými silvestrami, 
meliorátor Uránu 
a nižšší boh ohňa v doprovode chrámových kurvičiek, rozpaľuje dychtivú túžbu 
                                                              rovnobežiek stretnúť sa.







Späť...
Ďalej..
Viac...