Ako prirodzene   ... Úvod ...    ... Poklonkár vetru
starnem už pár                        ... Biely eben
   rokov dúfam                              ... Žena
    že konečne          ... Ikrám viera kaprom pýcha
       dozriem
      zvážniem                              ... Späť
    nebudem si
        trúfať
že tých tristo
  čertov ktorí
   vo mne šijú
 mi prestane v
 hlave kresliť
    prsia boky
šiju      a že
 možno s vekom
prídu dáke iné
ťažšie    témy
žiadne  voňavé
   a orieškovo
marhulové
krémy  na ruky
a ružové     a
mliečno zvodné
telo    žiadne
čerešňové
    lístky ani
zrelý    vodný
melón      ani
lesklý   kútik
na   červených
ústach  nijaký
hrad v mrakoch
    iba strohý
ústav  niečo o
      poznanie
       zrelšie
   dospelejšiu
lásku k vlasti
   vymedziť sa
  proti vojne,
   nesloboda a
     prázdnota
slastí
zabudnúť na
  bozky na krk
hladké  boky a
búrlivé  vlasy
určite     nie
možno  stále a
nie občas vždy
 a nie len asi                      © 2024 Peter Krutek