Úvod... Kresby. Básne.. Môj bývalý - vravím mu - robil licitátora na dražbe, vedel suverénne čítať reč tela, nemusela som skoro vôbec hovoriť, chytila som si iba peru, stisla som vzadu zuby a Pozrel sa na mňa žiarlivo, títo chlapci súťažia aj s mŕtvymi, tak som mu povedala - prídem - a podčiarkla som to tenkým úsmevom - Odprevádzal ma placho cez mláky, odkiaľ sa do riti tu na Marse berie toľko blata, možno preto, že tu neprší normálne šikmo, ale vidno že to nejaký vyšinutý počítač optimalizuje do konkrétne zasratého uhla. Akokeby chcel, aby som odišla, aby som mohla zase prísť, no, tak tu čakaj, môj zlatý, ja čakám navždy na Venuši. O pol tretej ráno mi napísal, že všade vidí moje pásiky - si pre mňa tiger,šelma - mhm - tigre sú fajn, žiadne chrdé gepardy len tak narýchlo. (dotknúť sa jej bedier, by bolo ako pohladkať pánty na pandorinej skrinke - hihi) Lenže, dážď včera nenapísal na mne ani čiarku, nie ako na džezových dňoch, keď prišiel ten malý čierny bubeník - sám ako prídavok - a rozblanil nás - na pol hodinu sme všetci membránicky splynuli, lenže to bol Mr. Dážd osobne Späť... Ďalej.. Viac...