Úvod... Niekedy nad ránom všetko spriesvitnie
Kresby. svetlo sa schováva dlho za mraky
Básne.. zdá sa že už nikdy ani nesvitne
2010... môžu sa pokojne udiať zázraky
Cítil som že si pil a že nie si sám
možno viem už príliš dobre aký si
možno tá sivá noc – ale chcel som sa
zastaviť pri ohni ako kedysi
Schovám sa do šera v tmavom kôroví
našťastie odo mňa vietor neveje
hovoríš o dákom podlom tvorovi
a pritom pohládzaš čerstvé trofeje
Zdá sa mi blízka tá farba beštie
čo vraždí pre radosť – všetko čo zočí
na pasce neskočí – jedy prežije
často zver uštve a iba omočí
Už sú to storočia – ohováraš ma
človeče pekných pár rokov a vôbec
nemyslíš na svoje choré angažmán
vo vlastných dejinách – počuj no povedz
pamätáš sa ešte, že som bol prvý
čo v teba uveril – čo ťa oblizol
keď si bol úplne celý od krvi
viem tebe išlo vždy hlavne o výzor
Človeče ak teda tvoja viera je –
nemyslieť na seba - prečo je trebárs
všetko zlo na zemi zverské – zvieracie
a dobro sa podobá celé na teba
Vravel si že šikmé oči sú zradné
zúžené krutosťou - mám zrak skalený
vraždami - som sivý vraždím a kradnem
som šedý ako zlý popol spálenísk
ale tá najhoršia šedá sivota
Späť... je v tvojej lebke a darmo popieraš
Ďalej.. si ten čo vždy hľadá zmysel života
Viac... zatiaľ čo okolo všetko umiera