Úvod... Kresby. Básne.. tú kožu - silne návykovú už po prvom dotyku - mama ju mesiac prenášala - vtedy sa to stalo - nie nejedol - povedal som ale mal som vodu z narcisov - podáme si postranné úmysly potrasieme si presahmi - dva bozky - dym a modrý industriálny Mesiac pod nami a ďaleko ďaleko za - sa v telocvični medzi kruhmi a švédskou debnou týči šplh - svetlo je tam mäkké ako ruky Mony Lízy iba na isté vpíjavé druhy kože - hlasno tam fibrilujú čerešne - dievčatá vypĺňajú čínskymi perami oblé boky zátvoriek chlapci sa venujú nesmiernym vojnám a ja chcem hrať Mahlera na jej hrebeň - jazykom transplantovaným z rozkladajúceho sa ohňa olízať na hajzli jej karmínové pery mala som znamienko na krku - keď som rodila povedali mi že je to kliešť – nepamätám si vôbec samú seba bez neho musela som ho tam mať najmenej dvadsať rokov – chápem - povedal som Späť... Ďalej.. Viac...