Úvod...
Kresby.
Básne..




       Alica sa ma pýtala kedysi v auparku,   že
či som videl Neberte nám princeznú, bolo to hneď
na to,        ako som už neviem po koľký krát, s
dôraznou šťavou vypovedal,    že nemám rád Deža,
že sú to prešpekulované sračky,    a že hudba má
byť krásna (rozkoš spočíva v tom     - hlasno sa
vyčleniť oproti iným, tak zjavne kokotom,   lebo
prečo by inak boli tam na druhej strane)     ale
nie? videl som to - povedal som,  a bol som hneď
a zaraz, vo vojom rozkošnom súde naštrbený     a
mimo koľaj,          pretože tá hudba je krásna,
detailná,    hoboj a paličky;      kto by to bol
povedal.
       No rozhodne        sa u mňa od tej chvíle
objavila potreba  prepracovať tento Dežov obraz,
čo som nadobudol úchytkami            z rozhlasu
(napríklad pán Štrpka už dojem urobil: Rovinsko,
juhozápad   a smrť normálneho zdravého chlapca*)
mávam takúto potrebu        nasledovať zážitok z
detstva,      ale nedostal som sa k tomu dlho až
teraz.
       A tak,aj ja som si naveľa našiel nejakého
svojho Deža,  teda okrem tých starých songov pre
deti           (úbohým deťom sa obvykle podávajú
primitívne toporné melódie a stupídne gramatické
rýmy a tuná odrazu takáto kvalita )      prosto,
vypočul som si to všetko,  alebo skoro a väčšina
z toho stále nie je pre mňa       - pokiaľ ide o
hudbu,  môj prvý dojem málokedy zavádza,   i keď
vlastne prvý dojem pochádza od Mira,  ako krásne
tam v okne      vyznáva lásku Marike Gombitovej,
hrozne som chel taký bomba sveter,   takže teraz
zasa neviem,  pravdou ostáva,       že vtedy som
nevedel, že za týmto stojí Dežo.
       Ten človek,    mal v sebe nádhernú hudbu.
Nesporne, albumy jeho nespevných  piesní sú však
pre mńa príliš depresívne a bez romantiky,   ako
interpret ma takisto za srdce nechytil   - čo ja
viem, bože, teraz ma napadlo, že socialistické -
je to také socialistické, áno,  tragika,    osud
slovenského človeka,         literárno - filmový
socialistický hrdina ranný,      tak to bohužiaľ
vnímam, slovenský topart vzdelanci   a muzikanti
by ma iste s pôžitkom zapálili.
       Možno Dežo, je práve takým socialistickým
hrdinom  naživo,     živý mesiáš socialistického
realizmu,       sám pre seba nevýstojný umelec -
génius v konflikte        s bizarnou továrenskou
plutokraciou; rakovina jazyka - och,    aká živá
voda na dizajnové mlyny etikoterapie  a potom sa
musíš dívať na tú nádhernú ženu        ako beží,
Marika, pomedzi najkrajšie melódie
       Smola, kurevská smola.
       Golden Lip,tak tú milujem,      ale stačí
jedna.
       Dežo Ursiny


       * Môžem  si za to sám,      ale na úmorné
klopanie, mi bolo naveľa otvorené,  že komu neni
rady, práve pri čítaní tejto knihy:    Rovinsko,
juhozápad, smrť matky      - bol som vtedy mladý
spokojný nočný strážnik a chcel som zistiť,   čo
to tá poézia a básnici:     raz za čas sa narodí
človek, ktorému to pripadá sexi   a chce sa stať
básnikom,  veľakrát som zaspal popri čítaní, ten
text mi vošiel do snov,      až som sa raz o pol
tretej ráno vylial           z hrdzavého sudu na
polievanie,  v rohu tajnej divej záhrady,  vitaj
leto




Späť...
Ďalej..
Viac...