Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes by som ťa chcel pozdraviť,      brat
Markus. Vidíš,       je to ako kedysi za tvojich
mladých čias,           keď bolo umenie osamelou
záležitosťou, pozri:
       Ako si vravel - pretože reakcia citlivého
vnímateľa môže byť aj smrteľná  a vypustiť dielo
do tohto surového sveta je bezohľadné  a ukrutné
- vyhýbam sa tomu,    aby sa dalo pod moje dielo
napísať hocičo - kedysi som to robil - a prežili
sme to relatívne v zdraví - pravda,    pochopili
sme, že citlivý vnímateľ, ľudská bytosť, to robí
vždy kvôli sebe  - publikuje seba - nezaujíma ho
dielo - chce sa páčiť,      ukázať svoju vnímavú
citlivosť,   získať pozornosť pre vlastné dielo,
alebo sa tam chce iba tak vysrať    a nechať tam
svoj zábavný výkal.
       Viem,      že moje obrazy zomrú so mnou -
pretože som jediný,     ktorý im venuje náležitú
životodarnú pozornosť,   ale aj tak je to skvelý
život,       obklopiť sa oknami do vlastného sa,
vytvárať si svoje totemy a artefakty,   hmotné i
nehmotné, roky ich pozorovať, sám a seba.
       Nemusíš niesť odkaz - to víťazstvo doma o
pol tretej ráno bez nikoho   -  oči mi pukajú od
šťastia, uši mi vibrujú rozkošou.
       Chcieť, aby tvoje umenie žilo medzi inými
ľuďmi je rovnako chamtivé, ako chcieť žiť večne.
       Markus Yakovlevich Rothkowitz,   na tvoje
večné zdravie, aj tak braček.




Späť...
Ďalej..
Viac...