Úvod...
Kresby.
Básne..




       Keď to vlastne vyjde najavo:  keď konečne
- nejaký erudovaný  a v mnohých kaviarňach údený
psychický analytik, ma finálne odhalí a invenčne
na mňa vyprojektuje svoju vydesenú prostatu    a
celoživotnú neschopnosť poriadne si utrieť ritku
- potom bude bez okolkov,  jednomyseľne a hlasne
zreteľné - že ja som vlastne celoživotný gay   a
hrubo potláčaný panic           a svoju sexuálnu
orientáciu orientujem do zrnitého stratena práve
len preto, že som lesbický bipolárny nymfoman.
       Keď toto teda výjde najavo,    tak potom:
budem už musieť asi priznať, že ale áno: fakt mi
jebe.
       Alebo aspoň mám nábeh.
       Že okrem toho,             že som úspesný
schizofrenik  - schizofrénia je údajne neuspešný
pokus o vytvorenie vlastneho sveta    - že okrem
toho: ešte určite občasne vlastním,   aj takú tú
poruchu:        kedy sa striedajú nálady, ako na
hojdačke - lenže mám výhodu, že viem čakať   - a
nie som ani feťák,      nemám ani sklony fetovať
zážitky, alebo jedlo       - takže svoje duševné
retardácie používam k svojmu úžitku.
      Viem čakať od toho pavúka,      ďakujem ti
braček - počkám teda - veď nakoniec to prejde.

       No a potom samozrejme,  keď raz zomriem a
budú ma pitvať,     ako nepredstaviteľného génia
Einsteina a Phar Lapa a bizarnú hračku prírody -
tak sa istotne zistí,  že som vlastne len značne
gigantický a miestami natvrdlý penis - že vajcia
mi prerastajú celými slabinami, hore cez ladviny
do drieku,              kde sa lačno napájajú na
mozgovomiešne nervstvo      - potom budú v múzeu
plávať v liehu moje gargantuovské gule   - vedľa
ešte aj posmrtne toporného modzgu,    pretkaného
podivným pohlavným epitelom.




Späť...
Ďalej..
Viac...