Úvod...
Kresby.
Básne..




       Ľudia sú recepty       - povedané knižne:
rokmi sa u mňa prehľbil tento pocit.  Napríklad,
keď vysvetľujem blížnym svoje pohnútky      (môj
život je život pankera  - rastie mi na ňom číro)
vždy sa cítim potom akosi prijebane,  vlastne už
pri tom - nie, späť    - ja si ten recept pýtam,
pretože, keď vysvetľujem blížnym svoje pohnútky,
štartuje sa u mňa               vtieravá potreba
ospravedlňovať sa a znehodnocovať    (som v duši
kresťan)     - čo vo väčšine ľudí ihneď iniciuje
vyhľadávanie zodpovedajúceho receptu na to,  ako
sa z tej pre mňa nehodnodnej pozície  dostať von
a prásk, mám to.      Toto neplatí jedine v tých
prípadoch,                 keď sa zriedka nijako
nesebazhadzujem  - vtedy dostávam recept iba tak
zadarmo, na záver,        a práve vtedy sa cítim
prijebane až potom.
       Niekoľkokrát        som nedostal na záver
recept, ale ticho, čo malo pravda na mňa rovnaký
vplyv ako recept.
       Z tohoto, ako je zreteľné bez najmenšieho
zaváhania, vyplýva len jediné    - už ozaj nikdy
netúžim svojim blížnym         vysvetľovať svoje
pohnútky. Nikdy!      Urobím tak len vínimočne v
stave alkoholového, kofeínového,  endorfínoveho,
či iného chemického omámenia,   alebo len keď to
bude  pre mňa sledovať nejaké iné        tajomné
podvratné ciele.




Späť...
Ďalej..
Viac...