Úvod...
Kresby.
Básne..




       Je rozhodne zaujímave pozorovať,   ako sa
snažím zapôsobiť na istých ľudí,    ktorých moje
ja, z nie úplne zreteľných pohnútok,    vyňalo z
davu, ako toho hodných.    Teraz nemám vyslovene
na mysli príťažlivé ženy, keďže v ich prípade sú
moje pohnútky zreteľné    (plánujem s nimi sex),
ale ľudí,       ktorých považujem za vzdelaných,
vačšinou aj vzdelanejších, alebo talentovaných -
nie však talentovanejších - takých moje ja -   v
okolí jeho bydliska - nerozoznáva.
       A teda ocitnúť sa v spoločnosti     takto
privilegovanej osoby pre  mňa skoro vždy znamená
začať zo seba robiť idiota,     čo obnáša širokú
škálu úsmevov,  nedokončených viet - tak akokeby
preťatých v polovici a       nesprávne použitých
cudzích slov.
       Ono to určite vyplýva najmä z toho, že sa
cítim tak povediac podradne,           keďže som
neštudoval na vysokej škole  a moje pokrčené uši
sú týmto prednastavené vnímať hladkú kultivovanú
reč,          týchto niekoľko úspešne akademicky
vzdelaných ľudí ako hudbu.       A hneď sa u mňa
prejaví túžba spievať s nimi,     podľa možnosti
rovnako kultivovane a akademicky - aby hlavne aj
oni vedeli, že vôbec, ale vôbec nezáleží na tom,
či človek má vysokú školu,  alebo má len strednú
odbornú s maturitou - že jediné na čom záleží je
to, aký som ja bystrý aj bez diplomu.




Späť...
Ďalej..
Viac...