Úvod...
Kresby.
Básne..




       Vačšina môjho doterajšieho života      sa
niesla v znamení urputánskeho snaženia dostať sa
niekam, na akési miesto    - medzi akýchsi ľudí,
kde potom budem spolu s nimi   (už v  tomto bode
to začína byť pre mňa odjakživa záhadné),    ale
kde vonkoncom nepatrím,  a kam sa mi vlastne ani
nechce ísť; avšak: buď sa to má   (prišiel už na
to čas, alebo niekto to povedal,  zvykne sa tak)
alebo ma do toho tlačí ego  (musíš! všetci sú už
dávno tam, meškáš!),  alebo ma do toho tisne môj
skvelý vták.    (Ten hajzel, mi moc rád urobí zo
života peklo.)

       Myslel som si romanticky   (som romantik,
mala si pravdu), že si rozumiem so ženami a že s
mužmi si nerozumiem, ale ide hlavne o to,     že
ženy toto radi počujú,   keď sa s nimi nadväzuje
užší rozhovor. Povedal som to toľkokrát,   že je
to až odporné a toľkým ženám:     "ja si s mužmi
nerozumiem"  (och, hovoril som aj tie iné plytké
ordinárne sračky)
       Pravda je, ale,   že si nerozumiem ani so
ženami,      som len v ich prípade o čosi viacej
motivovaný počúvať a zaujímať sa,    sú to totiž
ženy, majú prsia a tak, a niektoré sú také pekné




Späť...
Ďalej..
Viac...