Úvod... Kresby. Básne.. Vačšina môjho doterajšieho života sa niesla v znamení urputánskeho snaženia dostať sa niekam, na akési miesto - medzi akýchsi ľudí, kde potom budem spolu s nimi (už v tomto bode to začína byť pre mňa odjakživa záhadné), ale kde vonkoncom nepatrím, a kam sa mi vlastne ani nechce ísť; avšak: buď sa to má (prišiel už na to čas, alebo niekto to povedal, zvykne sa tak) alebo ma do toho tlačí ego (musíš! všetci sú už dávno tam, meškáš!), alebo ma do toho tisne môj skvelý vták. (Ten hajzel, mi moc rád urobí zo života peklo.) Myslel som si romanticky (som romantik, mala si pravdu), že si rozumiem so ženami a že s mužmi si nerozumiem, ale ide hlavne o to, že ženy toto radi počujú, keď sa s nimi nadväzuje užší rozhovor. Povedal som to toľkokrát, že je to až odporné a toľkým ženám: "ja si s mužmi nerozumiem" (och, hovoril som aj tie iné plytké ordinárne sračky) Pravda je, ale, že si nerozumiem ani so ženami, som len v ich prípade o čosi viacej motivovaný počúvať a zaujímať sa, sú to totiž ženy, majú prsia a tak, a niektoré sú také pekné Späť... Ďalej.. Viac...