Úvod...
Kresby.
Básne..







Prišlo to raz podvečer,
keď dvíhali zástavu,
pražený pochod,
škvrčiaci
z prastarých ampliónov,
sa vo mne nakrátko rozbúchal ako divý džez -
stál som tam dojatý
a zimomravý
v prostriedku buzeráku
do hĺbky naplnený vedomím,
že som radový topoľ
a milujem aleje.








Späť...
Ďalej..
Viac...