Úvod... Kresby. Básne.. I keď čas od času zatúžim, vezmem do rúk gitaru, ale potom sa mi nechce zase toľko veľa nevedieť. Zostanem taký unavený a otrávený. To je presne ten pocit! Že, koľko by som sa musel naučiť - noty, harmónie, princípy spájania - drapne ma akási čudná školometská zodpovednosť, ktorá ma kedysi odradzovala aj od písania, zabudnem, že nemusím vedieť nič - potom sa aj tak moc priveľa na mňa nalepí, lebo budem mimovoľne študovať, to čo ma zaujíma, priamo v procese.* Tak ako som skoro nič nevedel o literatúre a výtvarnom umení a iba som sa zaoberal sebou, určite by som ešte napísal krásnu hudbu - skoro ráno by som sa opájal božskými melódiami a textami - iba tak pre mňa - to je dobrý pôvodný život - vytvárať si vlastné veci - a jebať na to čo ti kto servíruje - všimnite si, pani redaktorka, ako tým starým kokotom vadí, že už každý môže byť fotograf (kedysi im vadilo, že sa dá fotiť a nie len maľovať) a režisér, natáčať si vlastné filmy, každý si môže maľovať a kresliť - trebárs aj taký trtko ako som ja (Je to proste vzájomné - tým akademikom nedokážem, že im jebe, tak ako oni to nedokážu mne.) - to sa im nepáči, už nad tým nemajú moc. Vraj je tam rozdiel - medzi. Treba im často pripomńať, že jedine génius si môze dovoliť živiť sa umením, iba ten čo dokáže predať svoju nespútanosť ... Ale čo, serem na to, zajtra ráno vstanem ešte skorej, vezmem gitarku a ► * Keď si uvedomíte, že to nechcete nikomu tlačiť do papule, môžete si dovoliť byť trebárs aj tupá ignorantka, pani redaktorka - pravda ja si rád nechávam dvere alebo okno otvorené - preto - ak som ťa urazil lišiačik, uvedom si, že ti rád potrasiem rukou a nazvem ťa bratom, ak mi ukážeš, že som sa mýlil - mám rád veci, ktorým nerozumiem, mám rád úžas, prosím ťa, mám rád ten pocit, že niečo je nado mnou, že mám kam vzhliadať, že som úprimne schopný cítiť tú širokú prajnú zavisť - že toto si ako urobil, drahý ►► Späť... Ďalej.. Viac...