Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 5.1.2011 a pravdou je,  že kedysi
som veľa čítaval a mám doma dosť veľa kníh,   na
ktoré sadá prach        a je medzi nimi len málo
takých, ktoré si ešte prečítam, no nevyhodím ani
jednu.
       Je to čudné, lebo platne  a kazety som už
vyhodil   a začínam pokukovať po cédečkach   (aj
tých DVDčok je už akosi veľa)      ale knihy mám
všetky. Dokonca aj knihu Brehy Sýrt,  ani tú som
nevyhodil, a to je teda podľa mňa úplná tortúra,
silil som sa do nej, ako zbabelý homoš do svojej
nahej milenky      (páčilo sa mi jemné francúzke
meno jej autora)   až dobre za polovicou som si
povedal, že sory nevládzem,  bolo to ako konečne
vyšprintovať zo sauny - som strašný snobák.
       Pamätám sa,      ako som si hrdo niesol v
ruke Dostojevského román Dvojník,          pekne
odbalený, písmenami von,  nech všetci vidia, ako
múdro a bystrozrako som investoval,       hladký
mastný papier    sa mi milostne kĺzal pod palcom
a oči mi vlhly od dojatia,   ako ďaleko to ja so
svojím vzdeláním dotiahnem.  Raz si niekto tu na
autobusovej zastávke  spomenie,   veď to bol ten
mladý muž s tým Dostojevským v ruke   a dnes ...
Nobelova cena.
       Ale opäť, nevládal som to dočítať,  veľmi
som sa vtedy vydesil,   že som hádam asi sedlák,
čo nechápe    a mal by som sa skôr orientovať na
sudoku,           ale v Idiotovi som sa viackrát
našiel,    a vôbec,   je to podľa mňa   najlepší
Dostojevského text a myslím to vážne - som totiž
Knieža Mačkin.
       Istý čas,  ma môj masochistický snobizmus
nútil vystrájať všakovaké huncúctva,   nosil som
napríklad leninku,   takú guľatú šiltovku,    čo
nosieval aj Ilič,  bože kriste,  pripadalo mi to
tak intelektuálne,           vtedy som mal tlstú
načervenalú tvár     a hrdo som sa prechádzal po
studenej Bratislave.        Prestal som s tým až
jedného dňa,    keď som v knihkupectve Artfórum,
narazil na pána v baretke,      ktorý v čitárni,
pomedzi riedku šmodrlinkovú briadku,     ľahúčko
poťahoval z fajočky -    zrkadlo, ktoré mi takto
nastavila do ksichtu náhoda,      bolo až príliš
desivé.




Späť...
Ďalej..
Viac...