Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 6.2.2011 a pravdou je,      že aj
keď som zmierlivý,  plachý a nie veľmi priebojný
malíček       - vždy ma veľmi dráždili macherské
sedlácke typy, dokonca až tak,    že som sa viac
krát neovládol   a dával som to na sebe neskryte
opoznať.
       A je to horšie.      Sám som totiž skrytý
Mačo - čo skrytý?!       Často sa mám otvorene a
hlasno rád,    aj keď ešte stále predstieram pri
tom iróniu,  patrí sa to vraj,      ľudia zvyknú
potom hneď trestať,    ak sa stretnú s otvorenou
sebachválou a naopak,       keď sa niekto hlasno
vyhlasuje za kokota  - divno sa pozerajú -  bude
to asi kokot, myslia si.
       Toto sa nesmie!        Silné Sebacity ako
nenávisť a láska   sa nesmú nijako verbalizovať,
ľudia si ich môžu prežívať iba vo svojej mysli -
to že ostatní sú kokoti  - je zrejmé -   a to že
som kokot ja, si nesmiem nikdy pripustiť,  je to
zvrátené.      A čo keď vlastne očakávam, aby ma
ľudia ihneď začali presviedčať,  že - nie Mojko,
ty nie si kokot? Bude na tom kus pravdy veru.
       Ale poďme späť        k macherským typom,
vyskytujú sa hojne, nikdy nerobia chyby,    vždy
stoja pevne na zemi,         a vlastnia potrebné
odpovede.
       Ak náhodou v ich prítomnosti         dačo
opomeniete,             macherskí sedláci hlasno
privolávajú, často ozaj záhadne okolo existujúci
ľud    a s veľkým nadhľadom vtipne komentujú váš
prešľap - poúžívajú pri tom,  žiarivo šalamúnske
úškrny a britké repliky,      tradujúce sa už od
predminulého storočia ako napríklad - no tebe je
dobre, kamarát - alebo - dnes ti teda ide karta,
chlapec môj.
       Ak náhodou         macherský sedlák niečo
dodrbe,  tvári sa ako skala - mlčí, nepozerá tým
smerom a pokračuje v rovnakej činnosti - aj keby
to znamenalo,     že sa mu rozširujú po pleciach
plamene,  a už už sa mu chytia vlasy, neprestane
-  možno len o trošíčku zružovie, ale inak nič.
       Existujú iba dva spoľahlivé spôsoby   ako
odhaliť macherského sedláka.
       Prvý z nich je:           nechajte sa ním
prekvapiť pri močení na verejnosti  (tuná mám na
mysli predovšetkým mužov).   Macherský sedlák je
neprekonateľne,        do najvyššej možnej miery
fascinovaný akýmkoľvek, aj letmým,   pohľadom na
mužskú siluetu,   ktorá od chrbta skrýva paže za
bedrami a trochu skláňa hlavu.    Vtedy zakaždým
reaguje pichľavým smiechom na plné ústa     a už
spomínanými okrídlenými replikami typu    - taký
veľký a takého malého?       (tuná ide dokonca o
rečnícku otázku!) alebo: čo ho škrtíš,  chceš ho
zadrhnuť? (a opäť!)
       Druhý spôsob rozpoznania      tohoto typu
človeka je že,        nedbalo fajčí pri jazde na
bicykli - týmto zrejme manifestuje,        že ho
nijako tento      skurvene zženštilo ladný pohyb
vpred nepoznamenal,       že sa od neho bytostne
dištancuje už samotným presvedčením          - a
jednoducho,     o najnevyhnutnejšiu možnú chvíľu
rázne zosadne,   aby sa mohol opäť hrubo venovať
svojím zvyčajným macherským úlohám.




Späť...
Ďalej..
Viac...