Úvod...
Kresby.
Básne..




       V priebehu dozrievania,  chlapec naberá z
iných úst do uší mnohé vety,  ktoré potom chutne
a hlasno vypúšťa,  tak samozrejme ako zavlastné.
Pri tomto vypúšťaní zažíva podobnú rozkoš ako je
rozkoš z vylučovania*, sebaľúbo počúva a díva sa
kútikom na to - ako dopadajú tieto  jeho vlastné
slová a vracajú sa mu prikývnuté  a zasúhlasené,
ale to je jedno        - lebo znejú tak odvážne,
sebaobnažujúco a nažito,     že aj úplné samotné
ticho, by vlhko dojímalo do nitky    - instantná
múdrosť,   ktorá je nimi do hĺbky presiaknutá sa
sladko v priestore rozpúšťa.    Ja sám som tieto
klenoty aspoň raz vydával a niektoré aj veľakrát
opakovane za svoje  - a tú sú niektoré pre teba,
aby si ich aj ty lišiačik mohol použiť,  keď raz
príde tá tvoja správna chvíľa:
       Veľmi najmä musíš vedieť môj,   že "Cesta
je cieľ!"  oni - tí ostaní to nevedia,  ha - ale
my to vieme, lišiačik, usmej sa na mňa   - musíš
sa šibalsky na mňa usmiať     - oni sa pachtia -
hlavne ide o tú chvíľku,      keď si to my dvaja
spolu povieme, usmejeme sa na seba   a vyčleníme
nás preč od tých - nich, čo sa pachtia  -  čo sa
pachťija za - čímsi,     čo nemá žiadnu hodnotu,
materijálne statky,   my dvaja sme tak duchovní,
zdochovnelé hodnotné bytosti -            Hmotné
nehnuteľnosti,   veď tie predsa nepretrvajú, nie
nie, my to dávno vieme, že cesta je cieľ, to áno
lišiačik     - hlavne, keď po nej ideš vo svojom
novom dlhom čiernom mercedese.
       Pamätaj lišiačik,     že muž ducha sa rád
necháva počuť,     aký je technický antitalent a
manuálny katastrofista,      je to predsa rodený
líder a básnik - pracuje pre nás svojou hlavou -
nie, nechajte ho, on to naozaj nevie obsluhovať,
nijaké zariadenie, nijaké kladivo, metla,  tobôž
nie žiarovka - v žiadnom prípade nie je iba tupý
kokot, čo chce aby ste to všetko urobili zaňho -
zatiaľ, čo on vám bude recitovať,  alebo hovoriť
ako máte žiť - nie on nepohŕda manuálnou prácou,
je iba tak krásne hlboko pravdivý k sebe,  veľký
a inšpiratívne sebakritický.
       Ja nie som básnik, hoci píšem básne,  nie
som umelec  - hoci maľujem krásne obrazy - a nie
som ani spevák - áno, to hovoríš dobre lišiačik,
takto môžeš predbehnúť tých,        čo to o tebe
povedia, hnusáci, že ty nie si umelec  -  veď si
im to dávno hovoril - ale pozrime že aký skromný
génius, zase ale povedia iní    - ktorí ako ty -
dobre vedia    - že ty Si! básnik, veď keď si to
dojatý čítaš po sebe,  je to nádherné,  si veľký
umelec!   Tvoj hlas, ach,  tie veľkolepé obrazy!
Konečne! Konečne si tu!!


       *  Ktorú som prvýkrát uvidel    škandálne
spomínať Sigmunda Freuda   a musel som mu vtedy,
po chíľke urazeného vzdoru,       potupne dať za
pravdu, že sa rád dobre vyserem,   vezmem si tam
obľúbenú knihu     a pár krát som si tam vzal aj
chlebík s jabĺčkom, keď som bol menší   - kým mi
to baba nevysvetlila, že nie




Späť...
Ďalej..
Viac...