Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 06.08.2011 a pravdou je,   že nie
je žiadna spravodlivosť v tom,  komu osud nadelí
talent - nijaká vyššia moc nebdie.
       Nijaké mocné dobro     nestráži charakter
toho človeka, ktorý má dar tvoriť, a to je jeden
z dôvodov, prečo,   je tak veľa zbytočných básní
a mŕtvych obrazov.
       Ich autormi sú dobrí ľudia, ktorí sa vždy
navzájom podporujú,   pracovito okolo seba ďalej
šíria dobro, zakladajú kluby a dieľne, podnikavo
dávajú tvár časopisom,         webovým stránkam,
galériám,   akýmkoľvek projektom,  do ktorých sa
zanietene púšťajú.
       Poriadajú milé akcie,     kde sa navzájom
počúvajú,  zoznamujú,     hľadajú si vedno svoje
miesto na slnku, študujú spolu a neskôr, celé to
dobro,  odovzdávajú svojim žiakom     - dobrým a
chápavým.
       Je to predsa slušnosť,   treba mať úctu k
práci druhého človeka,           treba pochváliť
chváliaceho,     podporiť úsmevom spriazneného a
obťažkaného vekom,   spravodlivo ocitnuvšieho sa
na špici, zaslúžene         - po náležitom čase,
vzdelávaní a dodržiavaní pravidiel.
       Pozitívne.     Pozitívne prídeš do cieľa,
priateľ môj.
       A skutočne.     Je to desivá pravda, že v
podstate  ktokoľvek,      a často to bývajú milí
priemerní ľudia, odhodlaní - namotivovaní, spolu
kmitajúci v kladných hodnotách.
       Lenže umenie je aristokratické,  nevládne
v ňom spravodlivosť  - je to iracionálna tyrania
- najposlednejší chrapúň a vagabund sa nafetuje,
chytí do rúk pero alebo štetec - a dá pravdu!
       A  aj keď je umenie predovšetkým práca, i
tak sú a aj boli umelci vyslovene leniví     - a
zbabelí a vulgárni a sebeckí ...      agresívni,
ješitní  a oportunistickí,        nespoločenskí,
úzkostliví, maniakálni, deviantní.
      Takže, čo, lišiačik?




Späť...
Ďalej..
Viac...