Úvod...
Kresby.
Básne..




       Až na niekoľko hraničných situácií, kedy
ma moje rodičovské ego       dohnalo k výkrikom
zlosti a epizódne k niekoľkým rýchlym úderom na
malú detskú riť -  nikdy som moc nezasahoval do
výchovy svojich deti. Zvykol som si,      že ma
ludia neberú moc vážne - som Peťko  - alebo náš
Peťko - som trošku mimo - outside - moje názory
- to čo považujem za správne - ani ja sám nemám
za hodné formovania. Uvedomujem si, že život je
experiment - nemám proste odvahu hocčo vysloviť
ako pravdu,     ktorá má sa zahniezdiť v mladom
mozgu - veď kto som ja?
       Môj život      sa fakt môže považovať za
skrachovaný,         dokonca ma tak aj pár ľudí
označilo, som skrachovaný umelec.    Hoci mi to
dosť lichotí         - pretože na to aby človek
skrachoval,  musí najprv niečo znamenať na poli
- kde krachuje   - čo som nejako nezaznamenal -
možno som čakal priveľký ohňostroj  - veď tam v
tom fatálnom slove počuť aj demolíciu,   KRACH,
lámu sa múry a praskajú škridle,    rinčí sklo.
Alebo možno - som výnimočný aj v tomto,     som
proste skrachoval,  ako jediný v dejinách, ešte
pred tým, ako som sa umelcom stal - zábavné.
       Každopádne,             neubránim sa tej
najvplyvnejšej forme výchovy, ktorou je výchova
príkladom. Asi v skrytu duše dúfam,   že svojim
podivuhodným skrachovaným životom, moc neslúžim
svojim deťom za vzor,  rozhodne by som nechcel,
aby mali kvôli tomu problémy,    v mladosti som
bol totiž fakt jebnutý a idealista, a dlhé roky
som za to musel platiť




Späť...
Ďalej..
Viac...