Úvod...
Kresby.
Básne..




       Múdri Toltékovia už kedysi dávno zbadali,
že žijeme v pekle, a strach je ten Lucifer, a že
to peklo chceme,    pretože sa tak prosto z duše
nemáme radi,       tak od srdca sa kaličíme    a
znásilňujeme sa     - chceme byť dobrí najmä pre
iných, aby sme zapadli, aby sme neboli sami, aby
nám vyslovili teplé uznanie,       ľudia rovnako
vystrašení, zištní a egoistický,      a to je to
peklo, že prijímame ten ojeb,     a že sa bojíme
žiť svoje životy.
       Podľa tejto dobrej knižky,  ktorej som sa
hladno zmocnil práve vo chvíli, keď som bol fakt
posratý zo života,  je potrebné tohoto sa zbaviť
- tie zmierenia sa     s peklom na Zemi sa v nej
nazývajú dohodami, zlými starými dohodami, ktoré
treba opustiť a uzavrieť dohody nové    - a síce
tieto štyri:        Nehrešte slovom (dosť som sa
najprv zarazil, že budem musieť mrzko ochudobniť
svoj nespútaný jazyk,  ale našťastie ide o niečo
iné), neberte si nič osobne,     nevytvárajte si
žiadne domnienky  a urobte vždy všetko najlepšie
ako viete.
       Viem, že som egoista a narcis a pociťujem
čudnú ľudskú rozkoš    zo spochybňovania cudzých
myšlienok, ale odkedy som opustil dohodu,  čo ma
nútila javiť sa navonok      inak ako vo vnútri,
nebolí to tak,    toto robím,         hrabem sa,
spochybňujem, kontaminujem   - stane sa to vždy,
keď si myslím,      že som už konečne našiel ten
recept na život,  ktorý platí bez výhrady,   som
vzrušený a pokúšam sa podľa neho žiť a bum   ...
(aj teba sa to týka Pane)   ďalšia pekná knižka,
za ktorou je trpká skúsenosť muža v klobúku, nič
moc pre mňa,  čosi tam je,   pekné slová, ale ja
musím ísť ďalej, písať svoju:
       Preboha vytvárajte si domnienky   a berte
to kurva osobne,      čo je to už za šťastie bez
snov,   včera sa na mňa usmiala,       tá krásna
Veronika, vysoká,  v lete mala také to tričko na
krku na šnúrku,  bolo jasné,        že sa už asi
neuvidíme,  bol to taký smutnejší dlhý úsmev a v
hnedých očiach sa je zablyslo...viem , že som sa
jej páčil...bolo by krásne...chytiť ju  za ruku,
stráviť s ňou jeden deň ponad trasu, oblbovať ju
celý dlhý večer sladučkými lichôtkami      a nad
ránom si rozviazať dvoma prstami odmenu, som tak
očarujúci vo svojej hlave. Neopovážte sa žiť bez
snov! Ak chcete byť tak stupídne šťastný ako ja,
musíte to robiť,         aj práve teraz fičím na
domnienke,     že som básnik a vy že ma čítate s
uznanlivým pobavením,  obdivujete ma,   najmä vy
ženy ma tak obdivujete,  Veronika,    ako by som
mohol pokračovať,  keby som sa každý deň nekúpal
v tejto nádhernej domnienke?  To, čomu by ste sa
mali vyhýbať je overovanie.        Ak nikdy, tak
neoverujte svoje domnienky




Späť...
Ďalej..
Viac...