Úvod...
Kresby.
Básne..




       Dnes je 12.3.2011 a pravdou je,        že
odmalička            s pôžitkom trpievam rôznymi
sebaklammi,  potískajú ma, jemno ma sáču dopredu
- mám ich rád,    dodávajú mi pocit,      že som
výnimočný, ten o ktorého ide, jediný na svete, a
keď neskôr bolestne zisťujem,         aké desivé
bludy to vlastne sú, ten kus cesty je už za mnou
- som ďalej, môžem sa na čosi obzrieť cez rameno
a hlavne žijem.
       Potom si svoje sebaklamy zaktualizujem  a
opäť rezko vykročím.
       Jedno z prvých mojich    poblúdení mysle,
pojednávalo o skutočnosti,      že keď sa dlhšie
pozerám na svetlú plochu,       vidím mihotať sa
mikróby a som jediný na svete,        ktorý toto
dokáže.
       Vždy sa mi rozbúchalo srdiečko, keď sa mi
v periférnom videní objavila,   zreteľná guľočka
s akýmsi jadrom,      alebo priesvitná červovitá
štruktúra, a ihneď som začal rozrušene uvažovať,
aké to bude sladké,  keď to praskne a ľudia budú
žasnúť nad týmto fenomenálnym úkazom.         Za
burácajúceho potlesku vydemonštrujem,   kdesi na
vedeckom pódiu,    vedľa nástenky s expresívnymi
vzorcami, svoju neopakovateľnú genialitu a zídem
úzkymi schodíkmi   potriasť si ruky s najväčšími
osobnosťami Zeme.
       Trochu ma miatlo, že vždy,  keď sa na tie
útvary chcem zamerať  a dôkladne ich preštudovať
- šibnú kdesi do strany,      akoby sa hanbili a
potom sa už nemusia objaviť. Dá sa na ne pozerať
iba ukradomky,       placho sa vznášajú v tichej
priehľadnej periférii môjho zraku,   ale samotné
sa nehýbu,          sú tak akosi divne až príliš
kryštalické.
       Nepamätám si,   kedy presne som pochopil,
že to všetko sú - vlastne iba drobné puklinky na
rohovke a hustejšie miesta v kvapaline,   ktorou
sú naplnené moje modré očká. Myslím, že mi ktosi
aj necitlivo povedal, že    - aj ja to mám - keď
som zápalisto líčil svoje poslanie,   pokračovať
nesprostredkovane a na šupu v Pasteurovom odkaze
- ale určite od toho dňa,    som začal byť čoraz
viacej presvedčený,        že malý biely sloník,
ktorého mi otec kúpil na kolotočoch, je z pravej
slonoviny, predám ho za veľa peňazí    a v múzeu
bude pod ním na papieriku napísané,   že daroval
Peťo Krutek.




Späť...
Ďalej..
Viac...